Výsmech a pohŕdanie

Cesta radosti - Výsmech a pohŕdanie (14. nedeľa v Cezročnom období)

Z textov biblických čítaní tejto nedele ma najviac oslovujú posledné slová žalmu: „... už máme dosť pohŕdania; lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov a pohŕdania pyšných" (Ž 123, 3b – 4). Aj preto, že práve tieto slová priamo súvisia s tým, čo sa stalo Ježišovi – odmietli ho jeho vlastní. Možno to boli navonok zbožní Židia, ktorí sa pravidelne zúčastňovali modlitieb v synagóge a chodili na púte do Jeruzalemského chrámu. Zrejme sa aj pravidelne každý deň modlili. A predsa sa na nich vzťahujú slová žalmistu, lebo pohrdli Božím Synom: „‚Skade to má tento?‘... A pohoršovali sa na ňom" (Mk 6, 2 – 3). Boh o nich ústami proroka Ezechiela hovorí: „Sú to synovia s bezočivou tvárou a zatvrdnutým srdcom" (Ez 2, 4).

Ale toto je bolesť tiež našich dní. Možno aj preto mi často pri spomienke na niektorých ľudí v našej spoločnosti prichádza na um prosba svätého Pavla, aby sme sa modlili o oslobodenie „od zvrátených a zlých ľudí; lebo nie všetci veria" (2 Sol 3, 2).

Našimi zbraňami v tomto zápase so zlom však nie sú zbrane Zlého – pohŕdanie, výsmech, bezočivosť... Našimi zbraňami sú dobrota, trpezlivosť, žičlivosť, žehnanie. A dôvera, že Boh sa o nás v každej situácii postará a vnukne nám správne postoje i správne konanie. Ak budú potrebné, tak aj správne slová.

Niekedy je náročné znášať to, čo nám spomínaní ľudia spôsobujú a ako sa k nám správajú. No Boh nám dá vytrvať a vytrhne nás zo skúšky. Aj keby sme mali čakať dlho, predlho...

Na stiahnutie

7. 7. 2024.doc

Návrat späť