SK | DE | EN
mapa stránok | RSS

Facebook RSS Google+ Twitter YouTube

Viac o kostole na webovej stránke farnosti.

Kostol je zasvätený svätému Petrovi a Pavlovi. Bol postavený v rokoch 2000-2004. Základný kameň kostola posvätil Mons. František Rábek v roku 2000. Stojí pri hlavnej ceste v strede obce.

Sv. omše

Archeologický prieskum Kostola sv. Mikuláša biskupa v Domaniži

Najvýraznejšou dominantou obce Domaniža je starobylý kostol sv. Mikuláša. Túto historickú pamiatku však poškodzovalo trvalé vlhnutie muriva a poškodzovanie omietok, čo sa začalo prejavovať vo vážne narušenej statike kostola, čoho svedkom sú aj výrazné trhliny v rôznych častiach chrámu. Vďaka iniciatíve správcu farnosti vdp. Mgr. M. Ďurčana a farníkov sa na kostole sv. Mikuláša biskupa v Domaniži po prípravách, ktoré začali pred troma rokmi vypracovaním zámeru na obnovu, začali aj samotné záchranné a rekonštrukčné práce. Pri obnažovaní základov stavby sa tu zároveň realizuje archeologický výskum pod vedením pracovníkov Pamiatkového úradu (PhDr. K. Prášek, PhDr. P. Baxa). Už počas odstraňovania nevhodných, nepriepustných cementových omietok na soklových partiách kostola na archeologický výskum nadviazal architektonicko – historický a umelecko- historický výskum celého objektu, ktorý sa uskutočnil v rámci praxe študentov Katedry dejín a teórie umenia Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity pod vedením vedúceho katedry Ing. arch. I. Gojdiča za spolupráce s Mgr. S. Paulusovou. Tento výskum v súčasnosti pokračuje vyhodnocovaním nálezov v teréne a spracovávaním návrhu na obnovu kostola, ktorý bude podkladom pre prípravu všetkých projektových dokumentácií (projekt statiky, elektrických rozvodov, osvetlenia a ozvučenia, návrh výmaľby a prezentácie odkrytých hodnotných architektonických detailov).

V roku 2007 Rímskokatolícky farský úrad v Domaniži za podpory Ministerstva kultúry začal so záchrannými prácami na zabezpečení statiky Kostola sv. Mikuláša v našej obci. Skôr ako sa tieto práce začali bolo nutné previesť archeologický prieskum základov jeho najstarších častí. Archeologický prieskum bol zverený pracovníkom Pamiatkového úradu v Bratislava PhDr. Petrovi Baxovi a PhDr. Kamilovi Práškovi. Za farnosť sa archeologického prieskumu zúčastnila Domaniža STAV ktorá poskytla stavebné mechanizmy a brigádne občania farnosti bez nároku na odmenu.

Vďaka finančným prostriedkov Ministerstva kultúry SR z fondu „Obnovme si svoj dom", ale tiež materiálnou, finančnou a morálnou podporou farníkov obcí Domaniža, Domanižská Lehota, Sádočné, Čelkova Lehota a Malé Lednice realizácia projektu prináša aj prvé výsledky.

Odkryté sú základové murivá a pracovníci Pamiatkového úradu v Bratislave začali s archeologickým výskumom. Domnievajú sa, že kostol je postavený na základoch oveľa staršej stavby. Pod stavbou rotundy vo východnej časti kostola bolo zistené najstaršie murivo základov, pravdepodobne románske, obdĺžnikového pôdorysu, ktoré bude predmetom ďalšieho bádania. Tu sa našlo tiež murivo základov z obdobia gotiky, baroka, ale aj súčasné. Je zaujímavé, že najstaršie je akoby pieskovo-ílovité.

Celkovo bolo vykopané sondy na 5 miestach rotundy do hĺbky spodného okraja základov rotundy. Práce viedol Dr. Prášek a Dr. Baxa. Sonda č.1 bola vykopaná na spojnici muriva prístavby kostola, hlavnej lode a rotundy, sondy 2 a 3 sú orientované východne až severovýchodne od rotundy, sonda 4 na spojnici rotundy a vchodu do krypty kostola a sonda 5 v časti medzi schodíkmi sakristia a zamurovaným vchodom do chrámovej lode. Sondáž sa vykonala aj v krypte na dvoch miestach.

Sonda č.1.

V tejto sonde bolo postupne odkryté základové murivo prístavby kostola, hlavnej lode, vonkajšieho plášťa rotundy a nakoniec aj , akoby pieskovo-ílovité murivo, použité ako základové, ako podpera, na ktorom je vlastne postavené všetko mladšie. Po vysekaní časti základy rotundy sa objavilo ďalšie murivo, ktoré je pravdepodobne pokračovaním muriva hlavnej lode chrámu. Pritom sa v základovom murive objavili opracované kamenné bloky aj so zvyškom výzdoby. Znamená to, že na základovú časť rotundy sa použilo tzv. sekundárne murivo, teda materiál z inej zbúranej stavby, alebo jej časti. Tak ako bolo uvedené v prechádzajúcej časti sa objavila aj časť základov z pieskovca.

Pri výkopových prácach sa okrem kostrových nálezov našli zbytky dvoch hlinených nádob a zbytok tzv. terčového skla. Okrem toho sa náhodne našiel aj poškodený medailón, ku ktorému sa vyjadril Mgr. Peter Nagy, Slovenské národné múzeum nasledovne:
averz : svätý Anton, reverz: svätý František z Assisi, datovanie: 19. storočie.
Vyhodnotenie : Uvedený medailón patrí k bežným „suvenírom", ktoré si veriaci nosili zo svätých pútí. Tieto boli vyrábané manufaktúrne po stovkách kusov. Podobné medailóny sa bežne nachádzajú najmä popri cestách, ktoré viedli na pútnické miesta, napr. staré cesty zo Svätého Jura do Mariánky alebo z Domaniže do Frywaldu, dnešnej Rajeckej Lesnej. Pomerne nízku umeleckú i finančnú hodnotu nálezu ešte naviac znižuje jeho značné poškodenie.

Sonda č. 2

Postupné odkrývanie základového muriva v tejto sonde otváralo prekvapivé otázky kruhového základového muriva súčasnej rotundy a pod ktorým sa rysoval roh hranatého základového muriva, či už štvorcovej, obdĺžnikovej alebo viacuholníkovej stavby. Neskoršími výkopmi pod hranatým základovým murivom sa prítomnosť nejakého veľmi starého pieskovcového muriva zatiaľ nepotvrdila.

Táto hádanka je však stále otvorená. Veríme, že neskorším archeologickým prieskumom, ktorý stále pokračuje sa aj táto hádanka vyrieši.

 

Sonda č. 3

Bola vykopaná až na pieskovcové podložie. V tejto sonde boli zistené kostrové nálezy, ktoré zabiehali až pod základové murivo rotundy. Sonda nepotvrdila prítomnosť pieskovcového muriva. V severnej časti sondy bola lebka ležiaca na pravej strane so stopami medi nad pravou spánkovou časťou. Pod lebkou bol približne 25 cm dlhý a 8 cm široký zostatok pravdepodobne zuhoľnateného dreva. V blízkosti tohto kostrového nálezu sa našiel aj miniatúrny zostatok koženej pracky, možno ozdoby, so zostatkom asi medeného kovového nitu. Nález je však miniatúrnych rozmerov a to približne 3 x 3 mm.

Sonda č. 4.

Sonda bola vykopaná medzi rotundou a schodíkmi do krypty. Tu sa objavilo rovnaké murivo ako v sonde č. 1, čiastočne viditeľné v hornej časti fotografie. V sonde sa objavili aj zostatky zelenej látky
a zostatky skla. Tieto zostatky budú predmetom neskoršieho bádania. Po prehĺbení a rozšírení sondy okrem kostrového nálezu a úlomkov skla, bol v zemine objavený ručne vysekávaný krížik (výška cca 2 cm) zdobený perlovcom a 2 stredoveké kosáky. Náhodne vo vykopanej zemine sa našla ručne vyrobená medená pracka.

Sonda č. 5.

Sonda v pravo od schodíkov do krypty odhalila základy zatiaľ neindetifikovanej stavby, možno najstaršieho muriva, ktoré bolo zatiaľ vykopané.

Sonda č. 6.

Sonda je umiestnená na severnej časti chrámovej lodi v mieste dávneho vchodu do nej, ktorý sa volal „ Vášťanský „. V tejto sonde sa vykopali zostatky bočnej steny tohto vchodu do chrámovej lode, ktorý je v súčasnosti zamurovaný. Toto bočnej steny vchodu je tvarovo a použitým materialom zhodné s bočnou stenou súčasného gotického vchodu do kostola cez žobráčnicu pod vežou kostola. Po odkrytí základov medzi murivom sakristia a chrámovej lode sa objavili dva druhy základového muriva a to jedno presne lícované a druhé ukladané voľnejšie bez presnejšieho lícovania. Zatiaľ sa táto skutočnosť vysvetľuje dvojako :

spodné murivo sú širšie uložené základy na kamennej doske pod kostolom na rozloženie tlaku váhy vlastnej stavby lode kostola na terénny podklad, horné je už kalibrované na šírku múrov lode kostola

spodné murivo sú základy a horné je už vlastné murivo lode kostola pred navezením zeminy na severnú časť nádvoria kostola medzi múry okolo kostola a vlastné teleso stavby kostola. Tomu nasvedčuje aj okolitý terén mimo múrov nádvoria kostola.

Sonda v krypte

Táto sonda potvrdila pieskovcovú platňu na ktorej je položený murovaný základ celého kostola. V krypte, sú uložené aj pozostatky kňaza o ktorom sa pán Rudolf Šujanský domnieva, že ide o vdp. Vrtíka, ktorý bol smrteľné zranený „jánošíkovcami", tak ako to odznelo aj v rozsudku Jura Jánošíka. Taktiež sa báda po pozostatkoch jedného z Esterháziovcov ktorý by mal byť tiež pochovaný v krypte.

Záverečné práce

 

Spočívali vo výškovom zameraní podstatných častí každej sondy. Potom každá sonda bola označená farebným papierikmi na rozhodujúcich miestach a nasnímaná digitálnym fotoaparátom. Tieto zábery vytvoria pomocou počítačového programu priestorový obraz, ktorý by mohol ukázať aj prípadný tvar objektu, ktorého zbytky tvoria vykopané pieskovcové základy v sonde 1 a po spracovaní aj v sonde 6, ale aj tvar objektov nad týmto základom.

Čo teda sme zatiaľ zistili:

rotunda je zrejme mladšia ako sa pôvodne myslelo, teda je mladšia ako chrámová loď

v sonde č. l sa nachádzajú 4 druhy muriva

kostrové nálezy v sonde č. 3 ukazujú, že obvodové murivo rotundy bolo postavené už na existujúcich hroboch

v sonde č. 4 je zrejme pokračovanie základového muriva z volne uloženého pieskovca, tak ako v sonde č. 1

v sonde č. 5 sú dva druhy muriva a to od sakristia smerom k veži po úroveň zamurovaného vchodu je murivo presne lícované, od tejto úrovne je murivo volnejšie kladené. Okrem toho sa v tejto sonde našli zbytky ostenia, ktoré nám dávajú predstavuj o vzhľade tohto vchodu do chrámovej lode.

Vyvolalo v nás presvedčenie, že lokalita nášho chrámu si zasluhuje primeraný záujem historikov a najmä archeológov, ale predovšetkým občanov obce.

Článok o tomto archeologickom výskume priniesol aj regionálny týždenník SME v čísle 4/2008 a PBN z júla 2008

Predbežné výsledky architektonicko–historického a umelecko-historického výskumu

Ako prvý kostol sa v Domaniži predpokladá rotunda, sakrálna stavba na kruhovom pôdoryse. Takýto pôdorys má v podstate dnešné presbytérium - svätyňa, ktorá je ale v rozhodujúcej miere novšia ako gotická loď, ktorú postavili spolu s vežou niekedy v 14. storočí. Iba na severnej strane svätyne by sa podľa doterajších poznatkov dali čakať prípadné zvyšky múrov pôvodnej starej rotundy. Kruhovú svätyňu i loď osvetľovali veľké kruhové okná, ktoré sú v súčasnosti zachované pod zámurovkou. Na severnej stene lode sa výskumom odkryl maľovaný archaický konsekračný kríž a potvrdila sa tu aj existencia pravdepodobne gotických nástenných malieb.

Je zaujímavé, že pod múrmi svätyne sa odkrylo nárožie ešte staršej, zatiaľ neidentifikovanej stavby s mimoriadne hrubým murivom, ktorú vyhodnotia archeológovia. V kostole sa robili najvýznamnejšie úpravy okolo polovice 17. storočia, ktoré dodnes charakterizujú jeho interiér – zaklenutie lode valenou klenbou s výsečami, zdobenou bohatým štukovým ornamentom, zvýšenie a zaklenutie svätyne kupolou, ktorú vyzdobili figurálnou nástennou maľbou. Bolo to počas vlastníctva obce rodinou Eszterházyovcov, ktorí boli zároveň aj patrónmi kostola. Vtedy bola pod svätyňou zahĺbená aj ich krypta, ktorá bola neskôr prepojená so suterénom mladšej sakristie. Na vtedy ešte drevenú panskú emporu, koncom 18. storočia nahradenú murovanou, sa chodilo krytým schodiskom pri južnej stene veže. Toto schodisko zaniklo až v 40-tych rokoch 20. storočia, kedy bola ku kostolu pristavaná južná loď, výrazne zvyšujúca jeho kapacitu. Žiaľ, v rovnakom období bol kostol opatrený vtedy preferovanými cementovými omietkami do pomerne veľkej výšky, čo spôsobilo vlhnutie muriva.

V spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom v Trenčíne a z prostriedkov prostriedkov Ministerstva kultúry SR z fondu „Obnovme si svoj dom" sa súčasne začal realizovať reštaurátorský prieskum na včasnobarokovom hlavnom i vedľajších oltároch, kde reštaurátor Mgr. art. J. Klech odkryl kvalitnú a nevšednú maliarsku výzdobu.

Z prostriedkov grantového programu Poklady môjho srdca Nadácie VUB, Mgr. art. J.Klech realizuje reštaurovanie 3 sôch z hlavného oltára (Madony,
sv .Kataríny a sv. Barbory).

História obce a kostola je aj predmetom záujmu miestnych nadšencov (F. Koval, PhDr. J. Šujanský, R. Šujanský, Ing. J Petrigalla), ktorí s veľkým zápalom a systematicky zbierajú historické údaje, artefakty a tieto ďalej spracovávajú a publikujú. Pri príležitosti 730. výročia prvej písomnej zmienky (1268) vyšla v r. 1998 pozoruhodná publikácia o histórii obce z pera viacerých autorov a v roku 2003 pri príležitosti 735. výročia útla, ale obsahovo bohatá knižka o dejinách kostola od R. Šujanského „Pútnický a privilegovaný chrám". Publikované historické údaje budú doplnené o výsledky prebiehajúceho pamiatkového a archeologického výskumu. Ťažiskom výskumu však popri nových odborných poznatkoch bude predovšetkým spracovanie podkladov pre jeho obnovu, pri ktorej budú odstránené statické poruchy a nevhodné sekundárne zásahy do hmoty svojou dispozíciou i detailmi jedinečného pútnického domanižského kostola stredovekého pôvodu.

V priebehu septembra a októbra pokračovali práce na reštaurovaní hlavného oltára a bude pokračovať archeologický prieskum a to najbližšie v sonde č. 1 a sonde č. 2, pre tieto účely bola odkrytá aj časť muriva nad sondou č. 1.

Je to neskorobaroková stavba postavená v rokoch 1793-1797. Bol postavený na mieste pôvodného dreveného kostolíka z 13.storočia. Stojí naľavo na začiatku obce.

Neoddeliteľnú časť histórie Dolného Lieskova tvorí miestny rímsko-katolický kostol. Je zasvätený svätým Anjelom Strážcom. Bol postavený v roku 1754 v barokovom štýle. Kultúrno-historickú hodnotu majú i oltáre a kazateľnica s krstiteľnicou pochádzajúce z 2 polovice 18. storočia.

Sv. omše

Najstaršou kultúrno historickou pamiatkou v obci je renesančný katolícky Kostol narodenia Panny Márie, postavený v roku 1668 na starších – stredovekých základoch. Zbarokizovaný bol v polovici 18. storočia. Baroková kazateľnica je súčasná s oltárom. Rokokové svietniky sú z druhej tretiny 18. storočia. Voľný závesný obraz Madony je barokový – olejomaľba na dreve je z konca 17. storočia.

Založenie farnosti v obci Prečín sa spája s postavením farského kostola v roku 1637. Nechal ho postaviť zemepán Andrej Balassa pre evanjelikov. Bol zasvätený Najsvätejšej Trojici. S manželkou Helenou Szúnyogh dal vyhotoviť v kostole skvostný oltár zdobený obrazom narodenia Ježiša Krista a okolo neho obrazmi tajomstva nášho vykúpenia.

Polohu kostola uvádzajú dejiny farnosti takto: „južne od osady, na mieste bezpečnom od ohňa, na starom posvätenom a múrom ohradenom cintoríne s hrobami zrovnanými už so zemou. K pôvodnému cintorínu bol pripojený cintorín posvätený 1. decembra 1785 miestnym farárom Jánom Hvorkom. Oba cintoríny boli bez kríža." Tiež uvádzajú, že farnosť bola luteránska. Súviselo to s náboženstvom zemepánov, ktorými v Prečíne boli Balassovci. Neskôr, keď prestúpili na katolícku vieru (v roku 1661 nastúpil Adam Balassa, ktorý bol katolík), bol aj kostol presvätený (presný rok nie je známy) a dostal nový titul: Kostol Narodenia Panny Márie Kráľovnej anjelov. Jej socha sa dostala na oltár až v roku 1751.

Príčiny stavby kostola obďaleč od obce historik Dr. Chorényi vysvetľuje okolnosťou, že kostol bol stavaný pôvodne pre evanjelikov, ktorí ho potrebovali iba v nedeľu, a tak im vyhovovala aj taká vzdialenosť. Katolíkom však bola nepohodlná, najmä starým a slabým, keďže bohoslužby odbavovali denne.

Začiatkom 18. storočia a počas vzbury Imricha Tokölyiho a Františka Rákoczyho II., kostol mnoho trpel a dostal sa do veľmi zanedbaného stavu. Príčiny rozpadávania sa kostola boli, že Prečín prestal byť farnosťou a patril do Považskej Bystrice, pre malý počet katolíkov bol málo navštevovaný a ani patrón sa oň veľmi nestaral.

V roku 1752 dal kostol dôkladne opraviť gróf Pavol Balassa. Dal vystaviť aj terajšiu vežu, lebo pokiaľ bol kostol bez veže, iba v rohu cintorína stála stará drevená zvonica, ktorú pri stavbe veže odstránili.

Nad sakristiou bol postavený hneď pri stavbe kostola chórus, alebo oratórium, len pre súkromné používanie zemepánom. Bola to miestnosť s kachľami pre zimný čas. Osvetlená bola oknami oproti oltáru oddelenými červenými mramorovými stĺpmi. Prístup bol z cintorína.

Zvony na veži boli tri. Prvý má 500 kg. Na ňom je latinský nápis: „V Otca, i Syna, i Ducha Sv. Amen. Na chválu a slávu Najsvätejšej, poklony hodnej nerozdielnej Trojice, tento zvon zaobstaral vznešený a osvietený pán Andrej Balassa z Gýmeša so svojou milovanou manželkou, šľachetnou a vzenešenou Helenou Szúnyogh z Jesenice. Dňa 29. júna 1635!"

Druhý zvon bol 1 a pol centový s obrazom Jána Nepomuckého. Tento, ako i prvý, posvätil gróf Adam Erdödy, nitriansky biskup, 21. júla 1713 v Púchove. Tretí vážil 80 libier a po puknutí bol preliaty v Bratislave v roku 1746 podľa svedectva grófa Pavla Balassu, ktorý ho dal preliať a posvätiť. Prvý zvon je dosiaľ na veži, druhé dva boli v prvej svetovej vojne zrekvirované. Prístup ku zvonom bol zvonku od južnej strany veže, po drevených úplne skrytých schodoch.

Údržba a obnovenie kostola

V roku 1774 bol celý kostol pokrytý šindľom.

V roku 1784 bol z vnútra vybielený, pukliny stien a klenby upchané. Traja murári za 72 a pol dennú prácu dostali 32 fl. za deň.

V roku 1784 bola opravená veža dvojitou baňou, pokrytá novými šindľami a natretá červenou farbou.

Vroku 1819 bol kostol znovu pokrytý.

V roku 1840 bol v takom zlom stave, že sa pochybovalo, či sa dá opraviť. Preto L. B. Anton Balassa sľúbil postaviť nový kostol.

V roku 1843 (31. decembra) padol z klenby väčší úlomok. Z obavy, že sa klenba zrúti, bol kostol dlhší čas zatvorený a bohoslužby sa v ňom neodbavovali.

V roku 1848 biskup dôrazne pokarhal farára, že z jeho pohodlnosti sa neprikračuje ku stavbe nového kostola. Farár sa snažil obvinenia zbaviť odvolávajúc sa na to, že u patróna tak často naliehal na stavbu nového kostola, že už stratil priazeň a stalo sa na neho príslovečným, že vždy prichádza iba žobrať. Vina, že je v patrónoch, ktorí sľubujú, ale nedodržia sľuby. Patronát bol už vtedy rozdelený na dve čiastky: jednu mal L. B. Balassa, ktorý bol vždy ochotnejší, ale mal prázdnu pokladňu a druhú nový patrón Ladislav Ullman, ktorý sa výdavkom vyhýbal ako mohol.

V roku 1853 biskup nariadil farárovi, aby patrónov právne nútil buď kostol upraviť, alebo postaviť nový.

V roku 1854 L. B. Balassa v liste farárovi sľúbil, že budúci rok sa zaobstará materiál a v roku 1856 ihneď naozaj priložil ruku k postaveniu kostola od základu. Tento sľub však, možno pre to, že druhý patrón k nemu nepristúpil, sa nesplnil. Nebol ani určený pozemok, na ktorom by sa mal nový kostol postaviť. Prirodzene to malo byť, nie na vŕšku, ale v susedstve fary na poliach menom „Záhumnie." Bohoslužby sa medzitým konali v kaplnke sv. Anny, keďže bola obava, že sa kostol zrúti, i pre chorobu starého farára, ktorý trpel na astmu. Jaho nástupca, Karol Jelínek, začal bohoslužby v nedele a sviatky znovu konať v kostole až do roku 1858, keď na Kvetnú nedeľu práve pri speve pašií spadol na ľudí úlomok z klenby, na ktorej už vtedy bola trhlina niekoľko prstov široká. Ľud, bojac sa, že sa kostol zrúti, dal sa na útek a iba samého farára s kostolíkom nechali pri oltári.

Kostol potom nariadila zatvoriť i svetská vrchnosť. Na náklady patrónov bol potom kostol v tom roku opravený. Klenba bola spevnená železnými štangľami a bol porkytý novým šindľom.

V júli roku 1886 bol celý kostol s vežou i schodmi ku zvonom nanovo pokrytý. Pod vežou boli urobené dvoje nové dvere. Materiál a tesárov dali patróni: pani L. baróna Leopolda Poppera a Jozef ml. Lord. Farníci poskytli poťahy a ručnú robotu.

V roku 1894 pri mimoriadnej generálnej oprave boli urobené nasledujúce zmeny:

1. Boli urobené a zväčšené nové okná.
2. Sakristie zmenené od základu. Stredná klenba, nad ktorou bolo oratórium, bola odstránená, taktiež i odlišné výklenky. Bolo urobené nové veľké okno so železným rámom.
3. Steny dookola boli zvnútra i zvonku opravené. Zem od vonkajších múrov bola odstránená. Celá veža bola opravená a obielená. Prístup ku zvonom bol urobený z chórusu a starý od cintorína zamurovaný. Na mieste starých, nepekných schodov, bola postavená márnica. Pod vežou boli bočné dvere zamurované.
4. Nové hlavné dvere boli urobené z dubového dreva.
5. Pred oboma dvermi boli urobené portály s použitím mramorových stĺpov, ktoré predtým delili okná oratória. Portály boli ozdobené pozlátenými krížami.

 

V roku 1907 bol kostol pokrytý novými šindľami nákladom patronátu. Záprahy a ručnú prácu dali Prečínci.

V roku 1912 dal farár urobiť okolo kostola na vlastné náklady betónový kanál na odtok vody.

V roku 1927 bola opravená strecha na náklady patróna grófa Michala Bavarovského. Celý kostol bol zvonku opravený a obielený. Ručné práce poskytli farníci mimo Zem. Závady.

V roku 1930 dostala veža dva nové zvony zasvätené na česť Srdca Ježišovho a Panny Márie, Kráľovnej neba. Na zvony, okrem sumy za zrekvírované, prispeli: Potravné družstvo sumou 14 090 Kčs, ostatní veriaci 3 500 Kčs. S týmito zvonmi boli zaobstarané aj dva zvony do Bodinej (na česť Ducha Svätého) a tri do Kaplnky sv. Anny (zasvätené na česť sv. Anny, Anjelom Strážcom a Všetkým svätým).

Zaujímovavosť

Pod kostolom je v strede lode krypta, pôvodne určená na pochovávanie panstva, neskôr duchovných. V roku 1894 bola otvorená. Našli sa v nej 3 truhly s pozostatkami farárov: Adama Christophorského, Jána Hvorku a neznámeho. Krátko na to ju zatvorili. Dodnes je viditeľné miesto jej zamurovania pod veľkou hviezdou uprostred kostola.