Farský kostol sv. Cyrila a Metoda (1995)
Kostol sv. Imricha Bytčica
Farský kostol sv. Imricha bol postavený v roku 1844 povyše námestia v Bytčici. Na budove starej fary oproti Kostolu sv. Imricha sa nachádza pamätná tabuľa venovaná Romualdovi Zaymusovi, ktorá je národná kultúrna pamiatka. V roku 1863 sa stal Romuald Zaymus farárom v Bytčici, kde pôsobil až do smrti 19. júla 1902.
Kostol sv. Juraja (1583)
Kostol svätého Juraja v Trnovom je rímskokatolícky drevený kostol v žilinskej mestskej časti Trnové. Je to najzápadnejšie lokalizovaná drevená sakrálna stavba na Slovensku.
Písomné zmienky o presnom roku jeho výstavby sa nezachovali, je však isté, že kostol stál v poslednej tretine 16. storočia uprostred cintorína v severozápadnej časti vtedajšej samostatnej obce. V minulosti bola jeho súčasťou aj drevená ohrada s kostnicou. Jednoloďovú drevenú zrubovú stavbu so sedlovou strechou pravdepodobne upravili podľa vzoru staršieho dreveného kostolíka sv. Alžbety v Zábreži, na ktorý sa vonkajšou architektúrou nápadne podobá. Malá pravouhlá svätyňa je otočená na východ, vstup z otvoreného podvežia na západ. Krátka loď má takmer dokonalý štvorcový pôdorys, nad ktorou v neskoršom období pristavali vežu, pričom v jej vrchole boli umiestnené dva vzácne zvony z obdobia tesne po predpokladanom založení kostola (na väčšom je latinský nápis s rokom 1604, na menšom iný nápis s rokom1606).
Interiér kostola dopĺňajú úzke okná s masívnym rámovaním, na jednoduchých kovaných mrežiach sú iniciály M. L. a 10 Anno 1776 MKPC. Pôvodný doskový obklad stien interiéru sa nezachoval, na dvojstrannej organovej empore už tiež nezostali žiadne stopy po dekorácii. Pôvodná maľovaná renesančná výzdoba pochádzala od neznámeho umelca z 1. polovice 17. storočia. Vnútorné zariadenie kostola sa zachovalo len čiastočne. Barokový oltár z 1. tretiny 18. storočia zdobila ústredná plastika svätého Juraja, ktorého meno nesie kostol, súčasťou oltára je polychrómovaná drevorezba zakončená svätožiarou s dvoma anjelmi a olejomaľba svätej Anny a Panny Márie. Z maľovaných erbov a nápisov na ňom je zrejmé, že ho chrámu v roku 1720 darovala rodina Podhorských z Višňového. Vedľa oltára sa v minulosti nachádzala drevená socha Immaculaty držiaca dieťa s ríšskym jablkom, ktorá bola postavená na zemskej pologuli ovinutej hadom.
Kostol je kultúrnou pamiatkou a v súčasnosti nie je prístupný pre verejnosť. Do roku 1994, kedy v Trnovom dokončili nový kostol sv. Cyrila a Metoda, sa v ňom pravidelne slúžili bohoslužby.
Church of St. George - Zilina (Trnove) in
zilina
Kostol Božského Srdca Ježišovho, Bánová (1935)
Kostol Božského Srdca Ježišovho v Bánovej na Nám. sv. Jána Boscu. Základný kameň posvätil Andrej Hlinka v roku 1935 a vysviacku kostola 21. 5. 1939 vykonal jeho excelencia vdp. nitrianský sídelný biskup Dr. Karol Kmeťko. Pri vchode do kostola je umiestnený trojičný stĺp z roku 1821, na ktorom je súsošie Najsvätejšej Trojice.
Sv. omše
- Pondelok: 7:15
- Utorok: 17:30
- Streda: 17:30
- Štvrtok: 17:30
- Piatok: 17:30
- Sobota: 17:30
- Nedeľa: 7:00, 8:30
- Sviatok v deň prac. pokoja: 7:00, 8:30
- Sviatok v pracovný deň: 7:15 (Po), 17:30 (Ut-Pi)
Pravidelné spovedanie
- Pondelok: 7:15-7:45
- Utorok: 17:30-18:00
- Streda: 17:30-18:00
- Štvrtok: 17:30-18:00 (pred 1. piatkom od 17:00)
- Piatok: 17:30-18:00 (1. piatok v mesiaci od 17:00)
- Sobota: 17:30-18:00
Mansion - Zilina (Banova) in
zilina
Farský kostol Sedembolestnej Panny Márie (2005)
Farský kostol sa nachádza na sídlisku Vlčince medzi budovou pošty a OD Baumax. Tento novovybudovaný kostol, ktorého základný kameň posvätil pápež Ján Pavol II. pri svojej prvej návšteve Slovenska, je zasvätený Sedembolestnej Panne Márii. Je postavený v tvare písmen alfa (Α) a omega (Ω). Hlavným architektom projektu je Ing. arch. Štefan Krušinský, hlavným projektantom Ing. Alfréd Turčan.
Výstavba kostola začala v roku 1993. Po nejakom čase práce stagnovali, a to v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov, keďže išlo o pomerne náročný projekt.
Po úprave projektu (zmenšenie, zjednodušenie), od 12. 7. 1999 práce na stavbe pokračovali. V priebehu roka "vyrástli" múry, ako aj krov kostola a priľahlého objektu fary. V ďalších rokoch bola zhotovená strecha objektu, veža a vybudovali sa vnútorné priestory. Vo februári 2001 boli dokončené priestory fary. Dňa 24. 12. 2003 bola vo farskom kostole odslúžená prvá svätá omša - polnočná. Po dokončení interiéru, kostol dňa 22. 10. 2005 slávnostne posvätil J. E. Ján Chryzostom kardinál Korec.
Následne boli dobudované a dňa 15. 9. 2006 posvätené priestory pastoračného centra pod kostolom.
Farský kostol Dobrého pastiera (1999)
Kostol Dobrého Pastiera je rímskokatolícky kostol v žilinskom sídlisku Solinky. Farský kostol sa nachádza v strede sídliska Solinky na ulici Smreková pred obchodným domom Coop Jednota a Základnou školou Gaštanová. Základný kameň posvätil pápež Ján Pavol II pri svojej prvej návšteve Slovenska, v Bratislave 22. apríla 1990. Farnosť Žilina-Solinky bola zriadená 1. júla 1997 Nitrianskym diecéznym biskupom J. Em. Jánom Chryzostomom kardinálom Korcom. Chrám sa začal stavať na jar 1998 a slávnostne bol posvätený 8. mája 1999 diecéznym biskupom Jánom Chryzostomom Korcom. Kostol je zasvätený Dobrému Pastierovi. V hlavnom oltári sú uložené relikvie sv. Andreja - Svorada a Beňadika.
Solinky - Parish of the Good Shepherd in
zilina
Kostol sv. Barbory (františkánsky) (1723)
História kostola
Hoci príslušníci Rehole menších bratov - františkánov - prišli do Žiliny v roku 1704, barokový kostol a kláštor začali stavať až v roku 1723. Tieto objekty postavili za mestskými hradbami, čo malo symbolizovať spätosť františkánov sa jednoduchým ľudom. V roku 1726 dokončili stavbu kostola a vežu pristavili ku kostolu v roku. 1728. Celú stavbu dokončili v roku 1731. Keďže kláštor nemal miesto na pochovávanie svojich členov, postavili pod kostolom aj krypty. Predovšetkým to bola krypta za hlavným oltárom pod "hriešnicou", kde sa spovedalo (dnešná sakristia).
Krypta je rozdelená na pravú (epištolovú) a ľavú (evanjelovú) časť. Vchod do nej prikryli náhrobným kameňom s rozmermi 180 × 100 cm. Každá strana je rozdelená na tri oddelenia - horné, stredné a spodné -, v ktorých sú jednotlivé lokuly (miesta pre pozostatky mŕtvych na spôsob pece). Oddelenia majú po štyri lokuly, len spodné ich majú päť. Pochovávali tu však aj do zeme. Z tejto krypty odbočuje chodba do neveľkej krypty pod vežou, ktorá bola kostnicou. Do roku 187 8 tu pochovali osemdesiatšesť rehoľníkov. Potom ich už pochovávali na mestskom cintoríne na Šefranici.
Pochovali tu aj tridsaďsedem svetských osôb vrátane jedného diecézneho kňaza. Pre pochovávanie svetských ľudí vybudovali kryptu aj pod Kaplnkou Panny Márie Loretánskej. Tu pochovali dvanásť ľudí. Okrem toho uložili niekoľkých ľudí aj v kostole do zeme, medzi nimi aj mestského kata. Moravská grófka Katarína Barbora SCHIDLINSKÁ, rodáčka z Hôrok, poskytla na stavbu kostola sumu 7000 zlatých a kostolu darovala cibórium. Táto skutočnosť zrejme viedla k tomu, že kostol zasvätili sv. Barbore.
V kostole sú dva organy, ktoré vytvoril staviteľ organov Fr. Peregrin WERNER, OFM (1696-1771). Veľký je na chóre (empore) a druhý - malý - je zabudovaný na bokoch hlavného oltára a hrací stôl má v oratóriu za hlavným oltárom nad sakristiou - na úrovni poschodia. Toto oratórium pôvodne slúžilo na vykonávanie spoločných modlitby rehoľníkov. Dňa 21. júna 1848 zničil obrovský požiar takmer celú Žilinu. Živel obišiel iba niekoľko domov na Kálove a na Predmestí. Kostol a kláštor františkánov však ostali ohňom nedotknuté.
Veľmi hodnotné je vnútorné barokové zariadenie chrámu - oltáre, sochy, kazateľnica, hladké i točené postranné stĺpy i oltárne obrazy. Obraz hlavného oltára v roku 1891 namaľoval P. Konrád ŠVESTKA, OFM (1833-1907). Oltár ny obraz zobrazuje sv. Barboru. Na tomto obraze je namaľovaná aj veža Budatínskeho zámku, a to v takej podobe, ako v čase namaľovania obrazu vyzerala - bez strechy. Nad týmto obrazom je menšia maľba s výjavom mučeníckej smrti - sťatia - sv. Barbory. Súčasťou pôvodného interiéru kostola je loretánska kaplnka. V roku 1913 opravovali v Kostole sv. Barbory menší organ, ktorý je zabudovaný v oltári a patrí k chóru za oltárom.
V roku 1916 robili úpravy v žilinskom kláštore františkánov - na chodbách kláštora kládli dlažbu. Na podeste schodiska na chórus to označuje nápis v dlažbe - "1916". Z iniciatívy žilinského gvardiána P. Irenea Alexandra PETRAŠOVIČA, OFM (1880-1972) pristavili v roku 1924 druhé poschodie františkánskeho kláštora v Žiline. Umiestili v ňom kaplnku pre študentov, byty pre profesorov i pre študentov a aulu na prednášky. Žilinský biskup Mons. Tomáš Galis dal Kostol sv. Barbory od júla 2010 do správy reholi dominikánov.
