Kostol zo 14. storočia
Obec mala starobylý gotický kostol s renesančnou úpravou. Na základe kanonických vizitácií z druhej polovice 18. storočia možno zrekonštruovať jeho opis takto:
Kostol stál východne od dediny na rovnej terase vŕšku nad pravým brehom Porubského potoka. Okolo kostola sa rozprestieral cintorín obohnaný murovanou ohradou s dvoma bránami. V tesnej blízkosti kostola sa pochovávali zemania. Pod kostolom bola krypta barónskeho rodu Sobekovcov. Vnútri v cintoríne zriadili kostnicu, vonku bolo miesto pre nepokrstené deti. Cintorín bol dosť malý a bez kríža. Pochovávali v ňom aj zomrelých z Kuneradu.
Kostol murovaný z kameňa mal hrubé a pevné steny. Rok postavenia nebol známy, ale podľa pastofória a celkového vzhľadu išlo o starobylý kostol. Postavili ho asi v 14. storočí.
Svätyňa polkruhového tvaru (apsida) mala klenbu. Na južnej strane bolo vbudované mriežkované pastofórium (výklenok pre uchovávanie Eucharistie). Zo západnej strany svätyne nízke klenuté dvere viedli do malej murovanej, zaklenutej sakristie. Pre prílišnú vlhkosť sa posvätné rúcha vešali na hradu zamurovanú do stien alebo rozprestierali na stolíku z dosák. Pri dverách visel zvonček, ktorým sa dávalo znamenie k svätej omši alebo pred kázňou.
Loď pokrývala drevená povala. Od svätyne ju delil triumfálny oblúk. Kostol osvetľovali tri sklené okná. Loď zdobili nástenné maľby: na západnej stene sa zachoval motív Troch kráľov pri jasličkách v Betleheme a na východnej stene Mária Magdaléna umývajúca nohy Ježišovi. Loď obopínal dookola drevený chór, uprostred ktorého bol malý päťregistrový organ. Na chór sa vystupovalo z kostola. Pod vežou bola predsieň s väčším oknom, drevenou povalou a vchodom do kostola. Z predsiene viedli schody na vežu.
Murovaná veža priliehala ku kostolu. Zakončovali ju dve cibuľovité bane: väčšia - medená pozlátená, menšia - natretá na červeno. Vo veži viseli dva zvony. Väčší zvon z roku 1623 vážil 5 centov. Roku 1791 pukol a roku 1799 bol preliaty v Kremnici. Menší zvon, ktorý nemal letopočet, ale bol starší, vážil poldruha centa. Tretí zvon vo vežičke nad svätyňou vážil 80 libier.
Kostol bol zasvätený Všetkým svätým. Ide o frekventované patrocínium v poveľkomoravskom a románskom období. Na hlavnom oltári boli drevené sochy: Panna Mária s Ježiškom na ruke, nad ňou reliéf Najsvätejšej Trojice: Boh Otec objíma svojho ukrižovaného Syna, po stranách sv. Barbora, Katarína, Margita a Mária Magdaléna, hore dvaja anjeli. Mramorový oltárny stôl stál na kamennom pilieri. V maľovanom drevenom svätostánku sa v malom pozlátenom kalichu, prikrytom paténou, uchovávala Oltárna sviatosť v čase adventnom a veľkonočnom. Na svätostánku bol kríž, po jeho štyri drevené svietniky. V strede oltárneho stola bol oltárny kameň z roku 1766 s ostatkami svätých mučeníkov Laeta a Prudentia.
Na priečelí svätyne bola stolársky upravená zamurovaná hrada, v prostriedku ktorej bol kríž a po stranách obrazy. Po stranách kostolnej lode stáli dva bočné oltáre. Na jednom z nich bola maľovaná socha svätého Antona Paduánskeho, na druhom socha Krista a pod ňou Najsvätejšia Trojica.
Kostol vlastnil dve umelecké cennosti: Na skle maľovaný Rubensov obrázok ukrižovaného Krista a kožený ornát, ktorému podobný mal len jágerský katedrálny kostol.
Kostol mal drevenú kazateľnicu. Pod ňou stál drevený stĺp s vykresanou priehlbinou a vrchnáčikom. Kedysi slúžil na uchovávanie posvätných olejov. Lavíc v kostole bolo málo. Nebolo tu ani stálej spovednice.
Bohoslužby bývali v kostole každú tretiu nedeľu. V robotné dni sa tu slúžila svätá omša pri zaopatrovaní chorého a pri pohrebe.
Kostol oddávna vlastnil majetok na vlastnú údržbu. Patrili mu 3 role (Za kostelom, Na poluláni, Za hájom - Pri chotári rajeckém) a 2 lúčky (Nad úbočú, Pod dubím).
Kanonická vizitácia z roku 1831 zaznamenala, že kostol už nestačil pojať veriacich a múry mal prasknuté na viacerých miestach. Často v ňom omdlievali ženy a pre veľký stisk nebolo možné vyniesť ich na čerstvý vzduch. Preto odporúčala preskúmať možnosti rozšírenia kostola alebo prerúbania bočného vchodu. Pri zemetrasení roku 1858 na kostole spadla povala a potom loď zarastala trávou a kríkmi.
Roku 1860 na mieste starého a malého kostola začali stavať nový väčší kostol. Pri stavebných úpravách odstránili múry kostola i ohradu cintorína. Z pôvodnej stavby ponechali iba gotickú vežu, ktorá sa zachovala neporušená. Stavbu v novogotickom štýle dokončili roku 1870.
Nový kostol dostal ďalší zvon s maďarským kolopisom. Počas prvej svetovej vojny zrekvirovali na kanóny z obce 3 zvony - z kostola a kaplnky.
V roku 1961 sa obnovoval vonkajšok kostola. Pri oprave strechy našli na povala vzácne gotické sochy z pôvodného gotického hlavného oltára. Po zreštaurovaní sa sochy vrátili späť na oltár pri úprave interiéru v rokoch 1974-1975. Obnovený kostol 5. júla 1975 posvätil nitriansky biskup Ján Pásztor.
Po obnove fasády a maľby, na slávnosť Všetkých svätých roku 1997, kostol požehnal a posvätil J.E. Ján Chryzostom kardinál Korec.
Dnešný kostol je jednoloďová stavba s predstavanou vežou a polygonálnou svätyňou. Má dĺžku 23 m a šírku 7,5 m.
Kostol má jeden oltár. Na pozlátených kovových dverách svätostánku sú nalepené drevené strapce hrozna a dva klasy. Nad svätostánkom je citát:Ja som s vami po všetky dni až do konca sveta. V troch oknách svätyne sú vitráže podľa návrhov akademického maliara Vincenta Hložníka z roku 1975. V strednom okne je zobrazený Duch Svätý so štyrmi anjelmi a na bočných oknách je po jednom anjelovi.
Po stranách lode kostola sú na drevených podstavcoch sochy Božského Srdca a svätého Jozefa. V predsieni sa nachádza plastika Ukrižovaného. Je to ľudová polychrómovaná drevorezba z prvej polovice 19. storočia. Statický korpus má detaily štylizované do ornamentu.
Na chóre stojí empora s organovou skriňou. Je to klasicistická polychrómovaná drevorezba zo začiatku 19. storočia. Parapet empory je dekorovaný kazetami. Päťdielna organová skriňa má vegetatívny dekor. Na spodnej časti skrine tvoriacej parapet empory sú rozety a akantové zvonce.
Vo veži sú 3 zvony. Z nich najvzácnejší je neskorogotický zvon zo začiatku 16. storočia o priemere 47 cm. Nesie mená Ježiša Krista a štyroch evanjelistov. Dva novšie zvony si veriaci zadovážili roku 1925 u trnavského zvonolejára Fischera. Väčší zvon o priemere 85 cm má reliéf Božského Srdca Ježišovho a Srdca Panny Márie.
Na prístupových schodoch ku kostolu je kaplnka Lurdskej Panny Márie z roku 1985.
V obci sa nachádzajú aj dve kaplnky: kaplnka sv. Jána Nepomuckého a kaplnka Panny Márie Nanebovzatej z roku 1875.
Roku 1826 na mieste predhádzajúceho kostola položili základy pre nový kostol väčších rozmerov. Stavbyvedúcim a dozorcom bol Justín Pongrác. Materiál na stavbu zabezpečovali spoluvlastníci lietavského panstva, stavebné práce konali veriaci všetkých obcí farnosti. Čoskoro sa však pre nedostatok financií prestalo v stavbe začatého nákladného diela. Klasicistickú stavbu kostola dokončili až roku 1840. Kostol nemal vežu. Zvony boli v malej zvonici umiestenej oproti hlavnému vchodu. Výmaľba kostola sa pripisovala klasikovi slovenského maliarstva 19. storočia Jozefovi Božetechovi Klemensovi. Vnútorné zariadenie bolo prevažne klasicistické z čias stavby kostola.
Kostol prešiel viacerými úpravami a prestavbami: roku 1891 oprava strechy po požiari, roku 1948 stavba veže a moderná fasáda, roku 1952 obhodenie múrov brizolitom a podchytenie trhliny v klenbe chóru, roku 1956 liata dlažba v lodi, roku 1959 reštaurácia oltára a maľba kostola, roku 1975 generálna oprava kostola (elektrická inštalácia, dlažba vo svätyni, maľovka interiéru, nové bočné i hlavný oltár). Pri poslednej úprave (1996) bol postavený pevný oltár a prebudovaný oltárny priestor, odstránené bočné oltáre, urobené ozvučenie a osvetlenie, maľovka interiéru. Posviacka oltára bola 23. novembra 1996.
Priestranná a vysoká stavba kostola má dĺžku 29 m a šírku 13 m. Svätyňu so segmentovým uzáverom prepája na loď víťazný oblúk. Sieňový priestor v interiéri je neporušený, krytý pruskými klenbami. Kostol osvetľujú 4 okná v lodi a jedno okno polkruhovitého tvaru vo svätyni. Po stranách svätyne sú 2 sakristie. Pri vchode do kostola sa nachádza predsieň, z ktorej trojo dverí vedie do kostola a schody vedú na chór zakončený oblúkom.
Hlavný oltár vo svätyni je z bieleho mramoru. Zdobia ho 2 vázy nad pilastrami (stĺpovitými výstupmi zo steny). Neskoroklasicistický oltárny obraz svätej Kataríny Alexandrijskej je olejomaľba na plátne od Ludovíta Nyulassiho z roku 1844. Svätica kľačí pri naznačenej architektúre, nad ňou je anjel. Obraz reštauroval roku 1863 J. Perger a roku 1924 N. Pokorný. Na stavanom oltárnom stole stojí pozlátený a postriebrený kovový svätostánok. Na dvierkach má písmená Alfa a Omega, vytepané klasy a hroznovú ratolesť. Svätostánok, ktorý je darom amerických Slovákov, pochádza zo zrušeného saleziánskeho kláštora v Žiline. Z bokov svätostánku kľačia na volútových sokloch postavy adorujúcich anjelov. Sú to klasicistické sochy (plastiky), viacfarebné drevorezby od rezbára Gašpara Hrozu z roku 1854. Po pravej strane oltára stojí drevená socha sv. Jozefa.
V prednej časti lode sú na podstavcoch sochy sv. Cyrila a Metoda. Po stranách lode sú 2 sadrové sochy Božského Srdca Ježišovho (vpravo) a Srdca Panny Márie (vľavo). Drevená krstiteľnica je z roku 1959. Dubové lavice i 2 spovednice sú dielom rezbárov z Rajca. V predsieni stoja sochy sv. Antona Paduánskeho a Nepoškvrnenej P. Márie.
Počas vianočného obdobia je v predsieni nainštalovaný pohyblivý betlehem, zostrojený v roku 1976. V predsieni býva umiestnený aj Boží hrob.
V roku 1924 boli namaľované obrazy Najsvätejšej Trojice, 4 evanjelistov, sv. Jozefa a sv. Anny, sv. Cyrila a Metoda i malých anjelov nad oltárom.
J. Jelínek z Českého Brodu namaľoval anjelov nad oltárom, Krista Kráľa a svätých i oslavu P. Márie. Vymaľoval tiež pozadie Betlehema i oltárne obrazy Narodenie Pána a Vzkriesenie.
Strecha i veža kostola sú pokryté plechom. Murovaná veža s drevenou konštrukciou strechy i s prístavkom pred vchodom bola pristavaná ku kostolu roku 1949. Má tvar ihlanu, ktorý na vrchole zakončuje kovová guľa. Na veži sú hodiny a 9 okien.
Zvony z kostola za prvej svetovej vojny zobrali na vojnové účely a ponechali len jeden zvon. Roku 1925 veriaci kúpili veľký zvon Ján Krstiteľ (teraz v Poluvsí). Roku 1956 zo starého prasknutého dali uliať stredný zvon i malý umieráčik. Roku 1975 kúpili 3 nové zvony. Dnes sú vo veži 4 zvony: veľký Svätá Trojica (priemer 103 cm, váha 640 kg); stredný Panna Mária (priemer 85 cm, váha 350 kg); malý Cyril a Metod (priemer 72 cm, váha 240 kg), umieráčik Svätá Katarína (priemer 60 cm). Boli požehnané biskupom Jánom Pástorom 16. novembra 1975.
Základný kameň Baziliky Narodenia Panny Márie v Rajeckej Lesnej bol položený v máji roku 1864, kedy sa chrám začal aj stavať. O dva roky neskôr 27. mája 1866 na sviatok Zoslania Ducha Svätého bol kostol posvätený a pri tejto príležitosti bola prenesená milostivá socha Panny Márie zo starého kostola Kráľovnej Anjelov z prvej polovice 15. storočia do nového kostola.
Jednoloďový neogotický chrám je postavený na pôdoryse obráteného kríža. Hlavné rameno je dlhé 28 metrov, priečne rameno je široké 20 metrov. Chrám je zasvätený Narodeniu Panny Márie. Na hlavnom oltári, ktorý má tri výklenky, stojí v prostrednom socha Panny Márie, ktorú vyhotovil neznámy rezbár okolo roku 1498. Socha je vysoká 145 cm. V bočných výklenkoch sú sochy anjelov. V bočných ramenách kostola je napravo oltár sv. Jozefa a naľavo je oltár sv. Anny. Na strope chrámu sú maľby, ktoré znázorňujú tajomstvá posv. ruženca. Hranolová veža má ihlanovú strechu, vo veži sú štyri zvony a zvonkohra.
Slávnostné vyhlásenie tohto pútnického chrámu za Baziliku minor sa uskutočnilo 7. septembra 2002 za účasti diecézneho biskupa J. Em. Jána Chryzostoma kardinála Korca, Apoštolského nuncia Jozefa Henryka Nowackeho, otca biskupa Mariana Chovanca a množstva kňazov a pútnikov Slovenska.
Slávnostný obrat posviacky oltára a Baziliky Narodenia Panny Márie v Rajeckej Lesnej sa uskutočnilo 30. októbra 2016 za účasti diecézneho biskupa Mons. Tomáša Galisa.
Služby vlastné bazilike
V prejavoch ľudovej zbožnosti nech sa osobitná pozornosť venuje mariánskej úcte tzv. fatimských sobôt každú prvú sobotu v mesiacoch máj až október.
Pre zvýraznenie puta s rímskou Petrovou katedrou nech sa každý rok v Bazilike narodenia Panny Márie v Rajeckej Lesnej slávia osobitným slávnostným spôsobom nasledujúce slávnosti a sviatky:
Privilégiá spojené s titulom baziliky menšej
Veriaci, ktorí nábožne navštívia baziliku minor v Rajeckej Lesnej a majú účasť na nejakom posvätnom obrade, alebo recitujú modlitbu Pána a Vyznanie viery, za obvyklých podmienok (sv. spoveď, prijatie Eucharistie a modlitba na úmysel najvyššieho Veľkňaza) môžu získať odpustky v tieto dni:
Na základe dekrétu Apoštolskej penitenciárie zo dňa 2. februára 2009 (Prot. N. 205/09/I) o pute duchovného príbuzenstva s pápežskou bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme, veriaci môžu získať úplné odpustky tiež:
Správa baziliky
Za baziliku minor v Rajeckej Lesnej zodpovedá jej správca, ktorý je zároveň farárom, resp. administrátorom Farnosti Rajecká Lesná. Do úradu ho menuje diecézny biskup (porov. kan 523 CIC)