Sv. omše
Podľa doteraz najstaršej zmienky o farskom kostole v Štiavniku nemožno si utvoriť podrobný obraz o kostole, lebo v nej chýbajú nielen podrobnosti, ale i niektoré hlavné črty. Neuvádza sa, kto a kedy ho dal postaviť, ba ani toči je postavený z kameňa alebo z dreva. Klembu mal len nad svätyňou a v lodi bola rovná povala. Toto môže poukazovať na to, že pôvodným kostolom bola svätyňa a v neskoršej dobe pristavili k nej loď nového, rozšireného kostola. Túto mienku možno podporiť i tým, že v kostole boli tri oltáre "aniguae figura" t. j. starého štýlu, ktorý ponechali zo starého kostola. Ďalej i to, že hoci kostol už bol zasvätený sv . Františkovi Serafinskemu, na hlavnom oltári bola socha Panny Márie a na bočných oltároch sochy sv. Kataríny a sv. Mikuláša.
Veža kostola bola drevenná a v nej bol jeden zvon. Kostol mal všetky potrebné veci na slúženie svätej omše . Jeden ornát venoval kostolu gróf Imrich Balassa. Krstiteľnica bola urobená z dreva. Bohoslužobné knihy boli potrhané a zníčané.
Ďalšia zmienka o kostole tak ako predchádzajúca neuvádza, kto a kedy ho postavil. No uvádza, že kostol je murovaný a klemba je len nad svätyňou a sakristiou. Povala v lodi kostola je tabuľová, nedávno obnovená.
V pamätnej knihe obce Štiavnik sa uvádza, že starý kostol stál na terajšom cintoríne. Bol murovaný a gotického slohu. Písomné záznamy sú o ňom datované od 14. storočia. Pozostatky prvého kostola tvorí päť kresaných kameňov nachádzajúcich sa na tunajšom cintoríne.
Písomné podklady hovoria, že starý kostolík bol postavený na cintoríne južne od farskej budovy, uvádza to aj vizitácia z roku 1766, v ktorej sa píše, že stál medzi vchodom na cintorín a cintorínovým krížom. Uvedená vizitácia už presne popisuje vnútornú štruktúru kostola a vtedajší celkový stav kostola. Kostolík bol zasvätený ku cti sv. Františka Serafínskeho. Stavba zachovávala smer západnovýchodný. Bol celý murovaný, ale už v čase vizitácie múry boli schátralé a slabé, čo svedčilo o veľkej starobylosti: "Ex nimia vetustate". Strecha bola najpravdepodobnejšie pokrytá šindľom. V strede strechy vyčnievala malá drevená vežička, v ktorej bol umiestnený jeden zvon o váhe cca. 1 metrický cent. Tento zvon dala odliať Alžbeta Ugrovičová v roku 1711 za svoje peniaze. Druhá drevená vežička bola nad vchodom do kostola. Hrozila spadnutím. Z nej visel druhý zvon o váhe 2 metrické centy z roku 1759. Murovaná a klenutá sakristia priliehala k pravej strane svätyne od severu. Do kostolíka sa vchádzalo jednými dverami od priečelia.
Vo vizitácii z roku 1728, sa uvádza, že do kostola sa vchádzalo dvoma vchodmi, a to zo západnej a južnej strany. Vizitácia z uvedeného roku ďalej uvádza, že bol zhotovený nový bohostánok a hlavný oltár. Oltár bol zhotovený z podnetu pána farára a za prispenia finančnej čiastky osvietených a urodzených pánov Štefana Ugroviča, Mikuláša Suňoga, Gabriela Beňovského a tiež miestneho občana Jána Petráňa v roku 1728. Bočné oltáre boli dva, jeden na evanjeliovej strane, tvoril ho bývalý hlavný oltár a druhý na epištolovej strane. V uvedenom roku je zaznamenané, že bola zhotovená aj nová drevená kazateľnica, umiestnená na evanjeliovej strane.
Podrobný popis vnútornej štruktúry kostola je zaznamenaný vo vizitácii z roku 1766 a je nasledovný. Zariadenie kostola tvorili dva rady lavic po obidvoch stranách lodi a spovedelnica . Štyri drevené chóry podopierali drevené na zeleno namal'ované stĺpy, ktoré venčili dookola priečelnú stenu a bočné steny. Tri z chórov slúžili veriacemu ľudu, štvrtý organistovi a spevákom a tu bol umiestnený aj organ.
Sv. omše
Centrum obce tvorí neskorogotická budova Kostola sv. Gála, opáta, ktorá pochádza z roku 1799. Bol vybudovaný na mieste staršej sakrálnej drevenej stavby zo 14. storočia. Jeho veža pochádza zo staršej stavby z obdobia okolo roku 1600. Zaujímavosťou sú zamurované náhrobné kamene zo 16. - 17. storočia v obvodnom múre. K historickým pamiatkám patrí i gotický kalich z 15. storočia, krstiteľnica z 13. storočia. V blízkosti sakrálnej stavby je neskorá baroková kalvária a socha sv. Jána Nepomuckého z r. 1797. Na kostole v poslednom čase prebehli rôzne opravy, či to bolo vymaľovanie interiéru, nová fasáda alebo v neposlednom rade aj oprava strechy.
Sv. omše
Základný kameň kostola posvätil J. E. Ján Chryzostom kardinál KOREC, dňa 7.10.1995, pri príležitosti návštevy Petrovíc, pri posvätení nového zvona k úcte Sedembolestnej Panny Márie. Kostol bol postavený v rokoch 1995 - 2001 za pomoci primátora Bytče p. Petra Lalinského a potom od roku 1999 za pomoci primátora Bytče p. Ing. Petra Korca a za pomoci veriacich zo Pšurnovíc. Požehnanie kostola a posvätenie oltára vykonal dňa 11.augusta 2001 J. E. Mons.ThDr.Marián CHOVANEC pomocný nitriansky diecézny biskup.
O existencii farnosti Petrovice svedčí spis z roku 1420, v ktorom je spomínaný dp. Mikuláš, farár z Petrovíc. Farským kostolom bola pravdepodobne kaplnka na vŕšku „Barborka". Podľa tradície túto kaplnku dal zrúcať' Juraj Turzo, keď' sa stal horlivým šíriteľom Luterovej náuky. Zánikom kostolíka asi zanikla i farská správa v Petroviciach. Nový kostolík vystavil v roku 1612 Ján Minár Michník uprostred malého cintorína, vedľa farskej záhrady. Kostolík bol drevený, bez veže a sakristie, zasvätený Narodeniu Kráľovnej anjelov. Svätú omšu chodieval obetovať' v nedele a sviatky dp. duchovný z Bytče.
V roku 1789 bola obnovená Petrovická farnosť'. K starému drevenému kostolíku bola v roku 1790 pristavená sakristia a potom i veža. V roku 1834 sa pristúpilo k stavbe nového kostola a 8. septembra 1844 bol na sviatok Narodenia Panny Márie posvätený.
Farský kostol Narodenia Panny Márie bol vybudovaný v klasicistickom slohu. Renovovaný bol v roku 1876 a 1932. Jednoloďový priestor s rovným uzáverom prezbytéria je zaklenutý českou plackou. V lodi sú pruské klenby s medziklenbovými združenými pásmi, dosadajúcimi na rímsovú hlavicu pilastrov. Na západnej strane kostola je chór. Fasáda je členená pilastrami s rímsovou hlavicou a širokou podstrešnou rímsou. Priečelie je zakončené trojuholníkovým štítom, z ktorého vyrastá veža. Strecha kostola je sedlová, veža je krytá kupolovitou prilbou.
Sv. omše