Prečín bol pôvodne roľnícko-pastierskou obcou. Obyvatelia na začiatku obce postavili v roku 1821 malú kaplnku zasvätenú sv. Vendelínovi, patrónovi roľníkov a pastierov. Nachádzala sa tu socha sv. Vendelína. V päťdesiatych rokoch minulého storočia bola socha odcudzená a napriek úsiliu všetkých Prečínčanov sa nikdy nenašla. Preto tu bola dočasne umiestnená sadrová socha Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, ktorá patrila rodine starajúcej sa o kaplnku. Aj táto však bola niekoľkokrát poškodená a obnovovaná.
V roku 2011 kaplnku zrekonštruovali miestni mladíci. Bola obnovená fasáda, strecha a vstup bol zabezpečený mrežou. Drevorezbár Roman Dubec vyhotovil drevenú sochu sv. Vendelína, ktorá je tam dodnes.
Sv. omše
Historický úvod
V 18. storočí nebol Prečín veľkou dedinou. V dokumente z roku 1 728 sa uvádza, že mal len 4 a pol sedliackej usadlosti (v jednej usadlosti bývala jedna rodina, ale na koľko rodín bola rozvetvená a koľko mala členov, nemožno jednoznačne povedať). Neuvádza sa ani počet domkárov a tretej skupiny - ľudí, ktorí nemali dom, preto sa počet obyvateľov nedá jednoznačne určiť. Uvádza sa len počet veriacich: 207 katolíkov, 47 detí a 3 luteráni; čo bolo spolu 257 obyvateľov.
V obci už stál veľký kostol Narodenia Panny Márie Kráľovnej anjelov, preto je na mieste otázka, prečo bola pre tak malý počet veriacich postavená aj Kaplnka sv. Anny. Dôvod bol celkom jednoduchý: Farský kostol bol postavený na vysokom, pomerne ťažko prístupnom kopci. Najmä v daždivom počasí a v zime bol teda prístup do kostola pre kňaza aj veriacich veľmi náročný. Preto bola v roku 1758 postavená na vŕšku oproti fare Kaplnka sv. Anny, aby veriaci mali uľahčený prístup na sv. omšu, najmä cez pracovné dni. Tiež to bolo poľahčenie pre kňaza, pretože mal nablízku Sviatosť Oltárnu a olejky na pomazanie chorých. Chodník z farskej budovy do kaplnky bol krytý strieškou, takže sa sem dalo prejsť suchou nohou.
Biskupský úrad dal povolenie na stavbu kaplnky pod podmienkou, že tu prečínsky kňaz nebude celebrovať sv. omšu v nedeľu a v sviatky. [1]
Stavba objektu
Kaplnku dali postaviť ctitelia sv. Anny: miestny kňaz Adam Christoforský, ktorý zo svojich peňazí financoval hrubú stavbu a paramenty, gróf Pavol Balaša, ktorý poskytol na stavbu vápno, tehly a cibórium z medi, Juraj Šurába, ktorý dal vyhotoviť oltár.
Základný kameň stavby posvätil 7. júna 1758 považskobystrický kňaz a bytčiansky dekan Alexander Kostoláni. Kaplnka bola dohotovená ešte toho istého roku. 26. júla ju posvätil Juraj Šurába, kňaz z Podskalia.
Náklady vynaložené na výstavbu kaplnky:
pláca murárom: 78 florénov a 7,5 denára
okná a iné stolárske výrobky: 54 florénov a 70 denárov
zvony: 72 florénov a 50 denárov
organ: 30 florénov a 40 denárov [2]
Kaplnka sv. Anny je jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria, zaklenutá krížovými klenbami. Fasáda je členená lizénovým rámom. Hlavný oltár pochádza z konca 18. storočia a prícestná socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1796. [3]
Zariadenie kaplnky
Kaplnka bola murovaná s rozlohou 2 siahy a 1 stopu x 3,5 siahy. Na pravej strane bola postavená drevená veža s dvoma zvonmi. Prístup k zvonom bol odzadu po schodoch, ale mohlo sa zvoniť aj zo zeme. [4]
Vo farskej kronike sa uvádza, že zvony boli tri: Prvý zvon bol odliaty v roku 1778 a stálo na ňom: „Svätá Anna a Svätý Ján, orodujte za nás". Druhý zvon bol odliaty v roku 1759. V jeho strede bol nápis: „Ruka najvznešenejšej Matky objíma Ježiša". Tretí zvon obsahoval obraz Ježiša Krista. Všetky tri sa zachovali vďaka Antonovi Révayovi.[5]
Vnútri bol jeden oltár postavený už v novom, barokovom slohu. V strede oltára bola krásna ikona sv. Anny. Nad bohostánkom, ktorý bol zvnútra pozlátený a zvonku postriebrený, sa týčil drevený kríž s tŕňovou korunou. Pred oltárom bola lampa, ale nesvietila. Krstiteľnica bola v múre na evanjeliovej strane vo forme skrinky. Jej dvierka zdobil obraz Jána Krstiteľa. Kaplnka mala klenbu, dve väčšie okná a jedno menšie okno za oltárom. V paramentári za oltárom sa ukladali bohoslužobné predmety. Paramentár sa zachoval dodnes; je v sakristii, kde slúži svojmu účelu.[6]
Opravy a prestavby kaplnky
V priebehu desaťročí bola kaplnka viackrát opravovaná, bielená a pokrývaná. Všetky práce, ktoré sa vykonávali, financie, vynaložené na opravy a úpravy ako aj mená tých, ktorí sa na prácach podieľali, sú písomne zaznamenané v Historia parochiae Precsinensis I.
Bohužiaľ, nepodarilo sa mi získať kompletný preklad, preto uvádzam len časť z opráv:
V roku 1830 dostala strecha kaplnky nový šindeľ na náklady pokladnice kaplnky.
V roku 1831 boli šindľové múry kaplnky znovu obielené, čo stálo 104 florénov a 87 „xr" [7] – tiež z pokladnice kaplnky.
V roku 1863 bola kaplnka vymaľovaná (zvnútra).
V roku 1878 boli vymenené mechy organu- túto prácu získal J. Herodek (zaplatené 31 florénov).
V roku 1880 bol mramorom obložený vchod do krstiteľnice.
V roku 1881 bol kaplnke darovaný kríž s vyobrazením Krista.
V roku 1881 bolo zrekonštruované stĺporadie kaplnky (16 florénov).
V roku 1882 boli znovuobielené vonkajšie múry (5 florénov).
Snáď najväčšiu pozornosť si zaslúžia udalosti leta 1886. V júli bola urobená generálna oprava kaplnky (šindle boli natreté smolou – bola vtrená medzi šindle – čo stálo 42 florénov z pokladnice kaplnky). No už 6. augusta zhorela celá strecha aj s vežou kaplnky. Roztavili sa aj všetky zvony. 6. decembra tohto roku kaplnka zažiarila v novom lesku, keď bol na novú murovanú vežu zasadený pozlátený kríž. Zakladateľ kaplnky mal predstavu, aby bola veža kaplnky postavená z pevného materiálu, nie z dreva. Pre nedostatok peňazí sa však uspokojil aj s drevom. Strecha veže mala tvar pyramídy a merala 10 m (celá veža aj so základom merala 24 m). Zhorela aj lipa v blízkosti kaplnky, ktorá bola znovu zasadená na tom istom mieste v roku 1890.
Na opravu kaplnky vtedy prispel nitriansky biskup A. Roškoványi sumou 838 florénov a barónka Anna, manželka Armina Poppera, sumou 100 florénov. Pri tejto oprave sa veriaci z Prečína zachovali naozaj nepekne – odmietli poskytnúť nielen ručnú prácu, ale aj povoz. Našiel sa len jeden muž, ktorý pomáhal murárom, ale aj to len za peniaze.
Náklady na rekonštrukciu kaplnky:
Strecha: 139 florénov
Veža: 447 florénov a 43 xr
Zvony: 251 florénov a 21 xr
V decembri 1891 boli opravené drevené píšťaly organu Jánom Pazsickým – organistom z Rajca.
Dnešnú podobu dostala kaplnka pri poslednej generálnej oprave v roku 1909. Boli ponechané len múry smerom k Bodine a pri veži. Všetko ostatné bolo zbúrané a kaplnka bola rozšírená do dnešných rozmerov.
Svätyňa má rozmery 4,80 m x 4,60 m a loď kaplnky 8 x 6 m. Pôvodná plocha bola 26 m2 a rozšírila sa na 70 m2. Celá úprava stála 7 115 korún a prispeli na ňu: biskup (400 korún.), kňazi a dobrodinci (892 korún), bývalí kňazi (5 823 korún).
V roku 1910 boli uskutočnené ďalšie prerábky na kaplnke – bola zrekonštruovaná prístupová cesta ku kaplnke (vydláždená) a kaplnka bola znovu vybielená. [8]
24. apríla 1904 boli na vežu namontované vežové hodiny Michalom Stollmanom z Banskej Bystrice. Ručičky merali 80 cm. Za hodiny zaplatil miestny kňaz Juraj Gramantik 600 korún, čiastočne prispeli aj z urbára predajom dreva. Hodiny však boli od roku 1929 nefunkčné, lebo obec odmietla prispievať na vežové hodiny sumou 20 korún ročne (dôvodom vraj bolo otvorenie dvoch krčiem, ktorých majiteľmi boli Pavol Chúpek a Imrich Briestenský). O opravu hodín sa postaral 7. augusta 1995 kňaz Karol Koníček, ktorý dal do veže namontovať elektronické hodiny. Stáli 29 200 Sk. V roku 1930 dali do veže nové zvony. Sakristiu dal pristaviť v roku 1946 kňaz Ladislav Ďatelinka.[9]
V roku 1976 došlo k výmene lavíc v Kaplnke sv. Anny a neskôr aj vo farskom kostole. Výrobcom a dodávateľom bolo výrobné družstvo Rezbár z Rajca nad Rajčiankou. Farský úrad vtedy nemal dostatok financií na ich vyplatenie. Pomocnú ruku podal kostolník Karol Poliak, ktorý z vlastných úspor uhradil celú zákazku. Neskôr, keď mal farský úrad peniaze, mu boli financie vrátené. [10]
V roku 1996 bola postavená jaskynka v blízkosti Kaplnky sv. Anny. Do vnútra bola uložená socha sv. Anny s Pannou Máriou, ktorá dovtedy bola na oltári kaplnky. (Za sochou sa nachádza mozaikové okno s vyobrazením sv. Anny; socha bola odnesená, aby ho bolo lepšie vidieť). [11] Obklad kameňom uskutočnil Ján Krabáč z Prečína.
V roku 1999 sa uskutočnila rekonštrukcia vonkajšej fasády, kaplnka bola znovu omaľovaná; v roku 2004 boli vymaľované aj vnútorné priestory (Jánom Tomanom). Socha sv. Anny bola zrekonštruovaná v roku 2000. Pochádza z roku 1798.
V roku 2009 bola prevedená elektrifikácia zvonov za pôsobenia vdp. F. Kvašňovského. Prispeli na ňu veriaci farnosti a Obecný úrad v Prečíne. V tomto roku bola natretá aj strecha kaplnky.
V roku 2010 bol do kaplnky umiestnený obraz Božieho milosrdenstva, ktorý nechala namaľovať rodina Prášnická z Bodinej. Obraz bol slávnostne posvätený 11. apríla 2010 na Nedeľu Božieho milosrdenstva.[12]
Bohoslužobný poriadok
Bohoslužobný poriadok v Kaplnke sv. Anny mal presne stanovené pravidlá. V pracovné dni bola sv. omša ráno o 9:00, aby sa jej mohli zúčastniť aj žiaci. V lete bývala o 5:00, teda ešte predtým, ako sa veriaci rozišli za prácou na pole. Okrem toho boli predpísané obety, modlitebné a iné úkony podľa jednotlivých cirkevných sviatkov. Sv. omše sa čítali – boli tiché. [13]
V súčasnosti sú v Kaplnke sv. Anny slúžené sv. omše každý deň.
Relikvie
Zoznam relikvií, ktoré sa uchovávali v Kaplnke sv. Anny:
Relikvie apoštola Júdu Tadeáša
Relikvie sv. Jána Krstiteľa a sv. Alojza Vyznavača
Relikvie sv. Františka Xaverského
Relikvie sv. Šebastiána, mučeníka
Relikvie sv. Márie Magdalény, kajúcnice
Relikvie sv. Štefana, kráľa
Relikvie zo šatky Panny Márie – pochádza z kostola sv. Anastázie v Ríme
Relikvie sv. Kríža
Relikvie sv. Barbory
Relikvie sv. Jána Nepomuckého
Relikvie sv. Anny a sv. Joachima, kúsok látky z plášťa sv. Jozefa [14]
Pri jednotlivých relikviách je presne uvádzaný spôsob a miesto ich uloženia. Takisto sa uvádza čas a miesto ich verejného vyloženia a uctievania. Spomínané relikvie sa dodnes uchovávajú na farskom úrade v Prečíne.[15]
Patrónka kaplnky - svätá Anna
Meno pochádza z hebrejského Channa(h), čo znamená milosť, láska, modlitba...
Svätá Anna a svätý Joachim sú rodičia Panny Márie. Evanjeliá sa však o nich nezmieňujú. O ich živote sa dozvedáme len zo spisu Protoevangelium Jacobi, pochádzajúceho z 2. storočia. Toto evanjelium je apokryfné, ale popri legendárnych prvkoch obsahuje aj vážne vierohodné správy.
Z tohto spisu sa dozvedáme, že Joachim pochádzal z Galiley, Anna z Betlehema, zo starozákonného kňazského rodu Lévi. Títo nábožní manželia sa potom presťahovali do Jeruzalema. Od 4. storočia dodnes sa ukazuje v blízkosti Ovčieho rybníka a Ovčej brány miesto, kde stál ich dom. Dnes tam už stojí tretí kostol, ktorý v stredoveku vybudovali križiaci. Joachim a Anna zachovávali všetky Božie prikázania a svoj majetok delili na tri časti: jednu venovali jeruzalemskému chrámu, druhú chudobným a tretiu si ponechali pre seba. Zarmucovala ich však jedna vec: nemali deti. Bezdetné manželstvo sa v tých časoch považovalo za hanbu a za Boží trest. Po 40-ročnom manželstve sa Joachim v pokročilom veku vydal na púšť, kde sa 40 dní modlil a pôstil a vrúcne prosil o potomstvo. Anna zas prosila Boha vo svojom dome, aby z nej odňal znak neplodnosti. Napokon boli vypočutí. Joachimovi sa zjavil anjel a zvestoval mu narodenie dieťaťa. Boh im požehnal dcérku, ktorej dali meno Miriam (Mária).
Po troch rokoch zaviedli malú Máriu do Jeruzalemského chrámu a odovzdali ju kňazom, aby sa pod ich vedením učila slúžiť Bohu a zdokonaľovala sa v náboženskom živote.
O ďalších osudoch rodičov Panny Márie sa správy rozchádzajú. Joachim pravdepodobne zomrel asi 4 roky po narodení Panny Márie. Anna mala žiť až do zasnúbenia sa Panny Márie so sv. Jozefom.
V ikonografii je sv. Anna zobrazená ako staršia žena s vélom na hlave. Tiež je zobrazovaná ako Anna Samotretia – Anna s Máriou a Dieťaťom Ježišom a ako učí Máriu čítať. Jej atribúty sú prst na ústach, kniha, ľalia.
Úctu k sv. Anne šírili hlavne kapucíni, karmelitáni, benediktíni a augustiniáni. Sv. Anna je patrónkou Québeckej provincie v Kanade, Florencie, Neapola a Insbrucku.
Je patrónkou tkáčov, baníkov, mlynárov, chudobných a ťažko pracujúcich. Vzývajú ju za dar detí, za šťastný pôrod, za šťastné manželstvo.
Svätá Anna na Slovensku
Na Slovensku máme asi 60 kostolov zasvätených sv. Anne. V našej, Žilinskej diecéze, sa nenachádza žiaden kostol zasvätený sv. Anne. Sú tu len 3 kaplnky: Kaplnka sv. Anny v Prečíne, Kaplnka sv. Anny v Lednických Rovniach a Kaplnka sv. Anny na Hôrkach (pri Rajeckej Lesnej). Len Kaplnka sv. Anny v Prečíne je využívaná denne na bohoslužobné účely. [16]
[1] Dejiny farnosti Prečín, str. 22
[2] Historia parochiae Precsinensis I., str. 36
[3] Súpis pamiatok na Slovensku II., str. 535
O spomínanej soche sv. Jána Nepomuckého sa mi nepodarilo nič viac zistiť. Dokonca ani to, kedy bola odstránená. Nikto z obyvateľov Prečína si na ňu nepamätá ani o nej nemá žiadne informácie.
[4] Dejiny farnosti Prečín, str. 23
[5] Historia parochiae Precsinensis I., str. 37
[6] Historia parochiae Precsinensis I., str. 37
Obrázok paramentára nájdete v Prílohách B ako obrázok č. 12
[7] „ xr" – uvádzam pôvodné jednotky, nakoľko sa mi nepodarilo zistiť, čo táto miera znamenala
[8] Historia parochiae Precsinensis I., str. 38-42, 48
[9] Dejiny farnosti Prečín, str. 25
[10] Historia parochiae Precsinensis II., str. 61
Obrázok jaskynky nájdete v Prílohách B ako obrázky č. 9 a 10
Obrázok sochy sv. Anny nájdete v Prílohách B ako obrázok č. 4
[11] Dnes je v jaskynke socha Lurdskej Panny Márie. K výmene sôch došlo v roku 1997. Obrázok jaskynky nájdete v Prílohách C ako obrázok č. 14
[12] Historia parochiae Precsinensis III., str. 15, 17
Obráz Božieho milosrdenstva nájdete v Prílohách B ako obrázok č. 8
[13] Dejiny farnosti Prečín, str. 48
[14] naposledy boli vyložené na verejnú poklonu pri príležitosti osláv stého výročia generálnej prestavby kaplnky – v roku 2009
[15] Dejiny farnosti Prečín, str. 48-49
[16] Úcta k svätej Anne, str. 3-5; Každý deň so svätými , str. 34