Kostol Sedembolestnej Panny Márie, Nededza
Kostol požehnal 6. 4. 2015 žilinský biskup Mons. Tomáš Galis.
Sv. omše:
- Streda: 7:00 (*), 17:00 (**), 18:00
- Nedeľa: 7:30
(**) - zimné obdobie
Farský kostol sv. Cyrila a Metoda (1949)
HISTÓRIA KOSTOLA SV. CYRILA A METODA
Od druhej polovice 30-tych rokov pociťovala obec akútnu potrebu väčšieho a priestrannejšieho chrámu. S konkrétnou myšlienkou nakoniec prišiel mladý kňaz Štefan Bitter. Po získaní financií a vykopaní základov položili v roku 1942 základný kameň budovy nového kostola. Na jeseň 1944 roku už bola stavba kostol postavená, omietnutá a pokrytá šindľom. Začiatkom jari budúceho roka však zasiahol krutý vír vojnového besnenia. Popolom ľahlo 155 obytných domov vrátane farskej budovy (8. - 9.4. 1945). Poškodeným ponúkla prístrešie hrubá stavba kostola.
Po dokončení stavby sa pristúpilo k vyhotoveniu hlavného oltára. Nad oltárom sa ako jeho súčasť vypína mohutný kríž s Ukrižovaným. V hlavnej chrámovej lodi je umiestnených v dvoch radoch 23 symetricky usporiadaných lavíc. Tri chrámové lode sú od seba oddelené mohutnými okrúhlimi stĺpmi. Strop hlavnej lode je kazetový, bočné lode majú jednotlivé stropy rovné. Všetky tri zvony sa preniesli zo starého kostola sv. Martina. Najstarší a najväčší, Juraj, je pôvodný, pochádzajúci ešte z prvej polovice 18. storočia. Ostatné dva sú mladšieho dáta.
K slávnostnej konsekrácii kostola sv. Cyrila a Metoda dochádza 8. 10. 1949 za prítomnosti nitrianskeho arcibiskupa Dr. Eduarda Néczeya. Po jeho boku slúžil sv. omšu otec myšlienky nového chrámu vdp. Štefan Bitter.
Interiér kostola prešiel v ostatných rokoch podstatnými premenami. Jeho súčasťou sa stala Krížová cesta. Priečelie sanktuária vyplnili drevené plastiky solúnskych vierozvestov. V roku 1976 vytesali terchovskí kamenári obetný oltár. Popri výtvarných podobizniach evokujú cyrilometodskú tematiku v interiéri predovšetkým pôsobivé okná. Sú na nich prostredníctvom leptov vyobrazené motívy z cyrilometodského obdobia našich dejín. Podobne ako interiér, tak aj exteriér chrámu sa v priebehu rokov zmenil na nepoznanie. Z posledného obdobia treba spomenúť predovšetkým invenčné kvetináče, epoxydové sochy vierozvestov nad hlavným vchodom, či súsošie Snímanie z kríža, nachádzajúce sa pred vchodom do zákristii. Od roku 1990 zdobí hlavnú vežu pozlátený dvojramenný kríž.
Terchovskí kostol s cyrilometodským patrocíniom predstavuje skutočnú architektonickú dominantu tejto malebnej doliny. Stal sa vyhľadávaným miestom pre návštevníkov okolitého kraja. Kto ho mal príležitosť bližšie spoznať, bude vedieť prečo...
TERCHOVÁ V ROKU 1948
Relácia Týždeň vo filme z roku 1948 zachytáva dianie v Terchovej - vysviacku Kostola sv. Cyrila a Metoda, budovanie novej Terchovej po vojne či fašiangy v Štefanovej.
Farský kostol sv. Cyrila a Metoda (1949)
Foto: Filip Lašút
Betlehem v Terchovej
Foto: Ľubo Bechný
Farský kostol sv. Martina (1300)
Deršffyovci z vlastných prostriedkov dali postaviť v rokoch 1583 - 1589 nový kostol v neskororománskom štýle, na základoch pôvodne gotického kostolíka z roku 1305. V roku 1919 dostal tunajší farár ThDr. Karol Kmeťko menovania za biskupa do Nitry a na jeho miesto nastúpil ako kaplán vdp. Jozef Kostelný, ktorý sa pustil do prestavby kostola. Významný slovenský architekt Milan Michal Harminc dostal ponuku od cirkevnej správy v Tepličke nad Váhom na prestavbu kostola. V návrhu bola požiadavka ponechať zo starého kostola sanctuarium, Loretánsku kaplnku, vežu a okolie chrámu s múrom. Prestavba bola vykonaná v rokoch 1926 - 28 a chrám bol slávnostne vysvätený 15. augusta 1928 ThDr. Karolom Kmeťkom, nitrianskym biskupom. Pri príležitosti 740. výročie prvej písomnej zmienky o obci dňa 29. septembra 2007 odhalili súsošie sv. Cyrila a Metoda od sochára Radúza Saleja z Hlohovca pred Kostolom sv. Martina, ktoré posvätil správca rímskokatolíckej farnosti Ján Vallo. Navyše OÚ v Tepličke nad Váhom vydal aj farebnú publikáciu o obci a každá rodina v dedine dostala jeden výtlačok. V kostole je organ, ktorý má 14 registrov, 2 manuály, elektrický pohon na mechy.
Vchod do areálu Kostola sv. Martina v Tepličke nad Váhom s opevnením, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Vpravo je súsošie sv. Cyrila a Metoda od sochára Radúza Saleja z Hlohovca. Zvony z kostolnej veže počas vojny boli odvlečené, okrem najväčšieho zvona z roku 1664. Je zasvätený úcte sv. Donáta a bol darom Františka Vešeléniho a jeho manželky Márie Séčiovej. Prostredný zvon je zasvätený úcte sv. Cyrila a Metoda z roku 1978, ktorý odlial Jozef Kadlec z Halenkova. Tretí zvon bol puknutý a znova preliaty tiež v roku 1978. Je zasvätený Sedembolestnej Panne Márii - Patrónke Slovenska. Štvrtý najmenší zvon je umieračik z roku 1922.
Farský kostol sv. Žofie, rímskej vdovy (1847)
Prvý kostol v Strečne bol postavený v roku 1789. Nachádzal sa na ľavom brehu Váhu oproti dnešnému kostolu na suchom mieste, nie však bezpečnom pred povodňami a požiarom. Bol postavený jednoduchou stolárskou a tesárskou prácou dreva. Terajší murovaný kostol bol postavený v roku 1847, ktorého pamätná listina je uložená v rámečku v kostole pri vchode. Pred kostolom sa nachádza hrobka z kameňa a misijný kríž z roku 1926. Kostol mal na veži slnečné hodiny, ktoré sa vplyvom poveternostných podmienok poškodili. V roku 1923 sa nanovo vymaľoval celý kostol. Maľovanie previedol maliar Arpád Juhasi z Nitry, maľbu na klenbe namaľoval Andrej Šaveššy z Budapešti. Pôvodné dva zvony, ktoré boli použité pre vojnové účely, sa nahradili v roku 1926 novými. V roku 1929 bolo zavedené elektrické osvetlenie kostola. V roku 1990 bol v kostole zmontovaný pohybujúci sa Betlehem, ktorý je každoročne sprístupnený na vianočné sviatky.
Farský kostol Sedembolestnej Panny Márie, Stráňavy (1993)
Ján Chryzostom kardinál KOREC posvätil nový kostol 16. 12. 1993, ktorý je zasvätený Sedembolestnej Panne Márii. Základný kameň kostola posvätil sv. Otec Ján Pavol II. pri svojej návšteve Slovenska dňa 22. 4. 1990 v Bratislave.
Sv. omše
- Utorok: 18:00
- Streda: 7:30
- Piatok: 18:00
- Nedeľa: 7:30, 10:30
Farský kostol sv. Štefana, uhorského kráľa (1907)
Výstavba dnešného kostola svätého Štefana Uhorského začala v roku 1903. Prostriedky na vybudovanie kostola boli získané predovšetkým zo zdrojov občanov, ktorí odišli pracovať do Ameriky. Na výstavbu prispeli aj obyvatelia z okolitých dedín - Kubíkovej, Radôstky, Starej Bystrice a Vychylovky. Na stavbu prispej aj uhorský kráľ František Jozef II.
Odborné práce na kostole boli vykonávané pod vedením talianskych staviteľov a ostatné práce vykonávali občania obce. Práce boli dokončené v roku 1907. Nanešťastie pri skladaní lešenia okolo veže, sa začala veža nakláňať, až sa zrútila. Robotníkov, ktorí tam v tom čase pracovali, zachránila farská kuchárka, ktorá si všimla, že sa veža odkláňa. Robotníci stihli ustúpiť na strechu kostola. Vežu neskôr znovu postavili.
Kostol svätého Štefana je jednoloďová neoklasicistická stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a s predstavanou vežou. Svätyňa je zaklenutá lunetovou (polmesiačikovitou) klenbou a loď pruskými klenbami, členenými medziklenbovými pásmi. Fasáda je členená lizénami (náznakmi piliera) a na zadnej strane kostola sú dva oporné piliere, ktoré sú jasnými prvkami neogotickej architektúry.
Kostol bol vysvätený grófom biskupom Viliamom Batthyanym.
Sv. omše
- Pondelok: 18:00
- Utorok: 18:00
- Streda: 18:00
- Štvrtok: 18:00
- Piatok: 18:00
- Sobota: 7:00
- Nedeľa: 8:00, 10:45
- Prikázaný sviatok: 7:00, 18:00
Farský kostol sv. Jozefa, Gbeľany (1995)
Farnosť Gbeľany má Farský kostol sv. Jozefa z roku 1995. Základný kameň pre Kostol sv. Jozefa, robotníka v Gbeľanoch, požehnal Svätý Otec Ján Pavol II. 22. 4. 1990 v Bratislave. Kostol si postavili veriaci a 9. septembra 1995 ho posvätil J. Em. Ján Chryzostom kardinál Korec. Prvá nedeľná omša sa slávila 18. decembra 1994.
Sväté omše
- Pondelok: 7:00 (*), 17:00 (**), 18:00
- Štvrtok: 17:00 (**), 18:00
- Piatok: 17:00 (**), 18:00
- Sobota: 7:00 (***), 17:00 (**), 18:00
- Nedeľa: 10:30
- Prikázaný sviatok: 18:00
(*) - júl, august
(**) - zimné obdobie
(***) - cez advent