Je najvýznamnejším a najstarším objektom v meste. S veľkou pravdepodobnosťou v blízkosti a na mieste dnešného kostola stál od 13. storočia Žilinský hrad (písomné správy z rokov 1318 – 1454). Kostol sa spomína už v r. 1423, vtedy bol ešte zasvätený Panne Márii. K zmene patrocínia došlo koncom 16. storočia, keď kostol dvakrát zaujali Podmanickí a premenili ho na pevnosť. V r. 1610 sa v kostole pod patronátom palatína Juraja Thurzu konala tzv. Žilinská synoda, najvýznamnejšia udalosť reformácie na Slovensku. Pôvodný gotický kostol nadobudol po prestavbe renesančný charakter. Je trojloďový. Hlavný oltár Najsvätejšej Trojice pochádza z r.1697. Pod kostolom sa nachádza 6 krýpt a 2 zamurované studne. Siedma krypta je pod pristavenou Kalváriou na východnej strane kostola, ktorú postavili v roku 1699. Samotne stojacou zvonicou tohto kostola, ktorá pripomína známe talianske mestské zvonice – kampanily – je tzv. Burianova veža (výška 46 m). Prvá svetová vojna poznačila aj žilinské kostoly. V auguste 1917 zrekvirovali všetky tri zvony z Burianovej veže na výrobu vojenského materiálu. Až v roku 1924 dostala táto veža 6 nových zvonov. Pri tejto príležitosti bola dňa 15. augusta v Žiline veľká slávnosť – Andrej Hlinka posvätil zvony, ktoré ešte v ten deň vytiahli na vežu. Farský kostol dostal aj nový organ, ktorý vyhotovila firma Bratia Rieger v Krnove r. 1936. Na kostole je pamätná tabuľa pripomínajúca rekonštrukciu objektu v roku 1942. V r. 2000 bolo pod farským kostolom odhalené súsošie sv. Cyrila a Metoda od Ladislava Beráka. Farský kostol Najsvätejšej Trojice sa v r. 2008 stal katedrálou. Je diecéznym kostolom Žilinskej diecézy.

• Virtuálna prehliadka
• Virtuálna prehliadka interiér katedrály
• Viac o kostole

Katedrála najsvätejšej trojce. interiér. Žilina - HDR in zilina

Kostol vybudovali jezuiti, ktorí prišli do mesta okolo roku 1654 ako misionári. Na mieste piatich pôvodných renesančných domov začali v roku 1743 s výstavbou rezidencie, ktorú predstavoval kostol a kláštor. Dvojvežový rímskokatolícky kostol postavili v barokovom štýle ako jednoloďový. Hoci ho už v r. 1749 zasvätili obráteniu sv. Pavla, dokončený bol až v roku 1754. Pôdorys kostola vzhľadom na osadenie do organizmu mesta pri budovaní nemohol dodržať zaužívané smerovanie stavby od vstupu k presbytériu smerom západ – východ, ale je orientovaný v smere východ – západ. Pivnice pod pôvodnými domami zostali zachované a prepojené. Výška veží kostola, ktoré mali pôvodne cibuľovitý tvar, je 32 metrov. Sv. Pavol Apoštol - patrón kostola.

Do výklenku na fasáde kostola bola v roku 1888 umiestnená kamenná socha sv. Pavla Apoštola, kúpená v Mníchove za 330 zlatých. V roku 1928 pristavali kaplnku podľa projektu architekta Michala Maximiliána Scheera. Kostol i novú kaplnku v roku 1929 – 1930 vymaľoval akademický maliar Jozef Škovránek z Bytče. Hlavný oltár kostola je barokový z polovice 18. storočia, obraz sv. Pavla Apoštola namaľoval akademický maliar, sochár, staviteľ, prírodovedec, vynálezca a pedagóg Jozef Božetech Klemens (1817 – 1883). Výzdobu kostola dotvárajú práce Jána Ignáca Cimbala (1722 – 1795).

Kláštor a podzemné priestory
Kláštor má tri podlažia. Už od roku 1691 tu jezuiti zriadili nižšie gymnázium. Po odchode jezuitov v roku 1773 objekt vlastnilo mesto Žilina, obchodník s vínom Štefan Raška, od ktorého ho v roku 1832 kúpilo Nitrianske biskupstvo. Po rekonštrukcii od roku 1833 bol v budove sirotinec Nitrianskeho biskupstva (odtiaľ názov Sirotársky kostol). Jeho zakladateľovi, nitrianskemu biskupovi Jozefovi Vurumovi (1763 – 1838) je venovaná aj pamätná tabuľa na objekte. Riaditeľom sirotinca sa stal Ľudovít Stárek, ktorý ako prvý spracoval žilinský mestský archív. V roku 1881 sirotinec prešiel do správy Kongregácie dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul (tzv. Vincentky). V rokoch 1945 – 1946 niekoľko židovských detí uniklo rasovému prenasledovaniu, pretože im bolo umožnené ukryť sa v kláštore. V roku 1945 sa stal sirotinec dočasnou civilnou nemocnicou, dokonca pobočkou nemocnice a podliehal primárovi chirurgického oddelenia. Počas totalitného režimu v roku 1950 skončila činnosť tzv. Vincentiek a od roku 1958 tu pôsobila Stredná zdravotnícka škola. Neskôr sa stala užívateľom budovy Považská galéria v Žiline, ktorá tu inštalovala expozíciu akademického sochára Rudolfa Pribiša. Od roku 1993 po reštitúcii tu sídli Rád menších bratov kapucínov.

Zdroj: TIK mesta Žilina (spracované podľa odbornej literatúry).

• Virtuálna prehliadka

Kostol sv. Štefana, uhorského kráľa, umiestnený na mierne vyvýšenom teréne, je zrejme vôbec najstaršou a najhodnotnejšou architektonickou pamiatkou na území mesta Žilina. Postavili ho v približne rovnakej vzdialenosti od zistených menších osád, ktoré v časoch vzniku tohto kostola jestvovali.

Podľa povesti dal tento kostol postaviť prvý uhorský kráľ sv. ŠTEFAN I. (975?-1038) na pamiatku bitky, ktorú vybojoval s vojskami poľského kráľa BOLESLAVA CHRABRÉHO (992-1025) asi v roku 1025.

Vznik kostola kladú mnohí autori do rokov 1200 až 1250, ale podľa niektorých skutočností nemožno vylúčiť, že vznikol aj skôr. Do jeho farnosti patrili obce širokého okolia, a to možno vrátane Kysúc.

Okolo roku 1300 vznikli v apside tohto kostola nástenné fresky, ktoré zobrazujú apoštolov a Krista. V klenbe kostola vznikli fresky v druhej polovici 15. storočia, čiže v období neskorej gotiky.

Pravdepodobne v 16. storočí postavili pri kostole aj otvorenú kaplnku, ktorá tu stojí dodnes. Má gotické jadro z kameňa a pri jej západnom pilieri je pristavená šesťboká kazateľnica.

V roku 1762 uskutočnili jezuiti rozsiahlu prestavbu tohto kostola. Zrušili pôvodnú plochú povalu a nahradili ju klenbou. Tá zakryla staré románske okná, a preto vytvorili nové. Do kostola dali nové zariadenie. Drevené zábradlie chóru dostalo oblý tvar a v jeho strednej časti umiestili päť olejomalieb - obraz Zmŕtvychvstania Krista a štyroch kráľov.

Slovenský jezuita, univerzitný profesor Samuel TIMON (1675-1736), spomenul v roku 1772 tento kostol vo svojej geografickej práci o uhorských mestách a mestečkách. Napísal, že sa nachádza pri ceste zo Žiliny do Závodia a že tento kostolík je známy divmi.

V počiatkoch 19. storočia kostol slúžil ako vojenský sklad. Vtedy podľahli skaze aj lavice. Nové lavice sem dali v roku 1830. Opravu kostola však uskutočnili až v roku 1839.

V roku 1848 bol tento kostol zasa vojenským skladom a jeho následnú opravu urobili už v roku 1849.

V roku 1949 tu akad. mal. Mojmír VLKOLÁČEK (* 1917) objavil vzácne nástenné maľby na chóre, v apside a na východnej stene lode. V tom čase sa o týchto maľbách nevedelo, lebo boli prekryté niekoľkými vrstvami vápenných náterov. V nasledujúcom roku tu uskutočnili reštauračné práce - konzervovanie a reštaurovanie týchto nástenných malieb.

Najnovší výskum a reštaurovanie malieb sa uskutočnilo v rokoch 2008 a 2009. Pri reštaurovaní postavy štyroch svätcov, ktorí boli najmenej výtvarne hodnotnou a nejasnou časovo poslednou etapou výzdoby svätyne v konche, ustúpili výtvarne a umelecko – historicky významnejšej vrstve.
Podstatnou zmenou podobizne interiéru kostola je aj postava Krista, ktorá sa nachádza v mandorle na strope klenby chóru a je treťou výtvarnou vrstvou stredovekej výzdoby. Po prečistení mandorly boli nájdené fragmenty anjelov, ktorí ju nesú.
Pri odkrývaní originálu reštaurátori našli aj ďalšie konsekračné kríže.
Ráz kostola sa po reštaurovaní zmenil, výtvarne sa zjednotila omietka čelných stien lode s novoobjavenými konsekračnými krížmi s omietkou celej lode.

• Fotogaléria
• Virtuálny sprievodca - interiér (pred reštaurovaním)
• Virtuálny sprievodca - exteriér

Nahrávam

Strana: 1 2