V každej diecéze je sudcom diecézny biskup, ktorý vykonáva súdnu moc osobne alebo cez iných (porov. kán. 1419 CIC).
Diecézny biskup ustanovuje súdneho vikára čiže oficiála (vicarius iudicialis) s riadnou súdnou mocou, ktorému môžu pomáhať pridelení súdni vikári čiže viceoficiáli. Biskup ďalej ustanovuje sudcov (iudex), ktorí sú klerici, ale môžu byť aj z radu laikov. Súdny vikár, pridelení súdni vikári a ostatní sudcovia sa
vymenúvajú na určitý čas a môžu
byť odvolaní iba zo zákonného a z vážneho dôvodu (porov. kánn. 1420, 1421, 1422).
Niektoré kauzy (napr. kauzy nulity manželstva) môže rozsúdiť iba kolégiový tribunál, zložený z troch sudcov. Zhromažďovanie dôkazov a vypočúvanie môže súdny vikár zveriť audítorom (porov. kánn. 1425, 1428).
Pre sporové kauzy, v ktorých môže byť ohrozené všeobecné dobro, a pre trestné kauzy je ustanovený promótor spravodlivosti (promotor iustitiae). Pre kauzy nulity posvätnej vysviacky a nulity či rozviazania manželstva musí byť ustanovený obhajca zväzku (defensor vinculi), ktorý má povinnosť predkladať a vykladať všetko, čo je proti nulite alebo rozviazaniu (porov. kánn. 1430, 1432).
V každom procese musí byť prítomný notár, ktorý podpisuje všetky spisy (porov. kán. 1437).
V niektorých kauzách je potrebné využiť pomoc znalcov (peritus), ktorí sú externými pracovníkmi súdu (porov. kán. 1574).