28. 04. 2022
Domov   >   Ostatné   >   Zamyslenia

Tvorivé čakanie (4. adventná nedeľa)

Spoločne kráčať (Syn odos)

Dnešné texty spája čakanie. Dokedy? „Kým rodička neporodí," hovorí tajomne Izaiáš. Evanjelium už jasne hovorí, kto je tá rodička – Mária, ktorej materstvo Alžbete odhaľuje sám Boží Duch. A List Hebrejom dáva dieťaťu v Máriinom lone meno: Ježiš Kristus. Napokon žalm. Ten akoby zvýrazňoval, že čakanie je už dlhé, a naliehavo sa obracia na Pána, aby už konal: počúvaj, zaskvej sa, vzbuď, príď, vráť sa, zhliadni, navštív, chráň!

Slávnosť Narodenia Pána je o pár dní. Naše čakanie vrcholí. Dúfam však, že to nie je čakanie len na Vianoce, ale najmä na stretnutie a prebývanie s Ježišom. Čakanie, že aj nás naplní (znova a znova) Duch Svätý a prebudí v nás naliehavú túžbu po záchrane. Lebo aj naša doba (tak ako každá pred nami i každá, ktorá možno ešte príde) si vyžaduje Boží zásah, aby jeho maličkí nezahynuli. Veď v nikom inom nemáme nádej, len vo svojom Bohu.

Práve toto vedomie – že Boh je naša nádej, že Boh je s nami – nám dáva schopnosť prežívať v pokoji aj tieto dni. Ak nás obmedzenia účasti na svätej omši, ale aj akékoľvek iné obmedzenia oberajú o pokoj, ak šírime okolo seba hnev, vzdor, ak sme príčinou rozdelení, hádok, sváru vo vlastných rodinách či na pracovisku, tieto dni nás volajú konať pokánie za naše bezbožné (bez Boha) úsilie riešiť veci vlastnými silami a znova prijať Boží pokoj. A s pokojom v srdci hľadať nové cesty.

Všimni si Máriu. Dostala sa do novej situácie a vydala sa na novú cestu. Ponáhľala sa byť s tými, u ktorých dúfala nájsť porozumenie, potechu, povzbudenie. Určite ju viedol Boží Duch.

Aj my sme v situácii, v akej nik z nás nikdy nebol. Preto je našou úlohou – aj oficiálne zadanou Svätým Otcom Františkom – vydať sa na novú cestu. Sme povolaní učiť sa spoločne kráčať tak, aby sme si boli navzájom oporou, nie kameňom úrazu a skalou pohoršenia. Lebo individualizmus, ktorý som spomínal v minulom texte, nás vedie na scestie, kde sa vytvára chorobné napätie a hriešny hnev. No spoločné kráčanie nás vedie k pokoju, ktorý je tvorivý a hľadá dobro, najmä večné dobro každého, s kým putujeme.

Mária išla k Alžbete a spolu kráčali tri mesiace. S kým chcem kráčať na synodálnej ceste? Už som niekoho pre toto kráčanie oslovil, ponúkol spoločenstvo viery, nádeje a lásky?

Na stiahnutie

19. 12. 2021.doc

Návrat späť