Sviatok bezmenných (26. nedeľa v Cezročnom období)
Listy Božím domácim (pozri Mt 10, 24)
Eldad a Medad. Dvaja chlapi, ktorí zmeškali
zhromaždenie v stánku stretnutia. Napriek tomu, že nesplnili formálnu
požiadavku účasti na určenom mieste, Boh aj im dal ducha, ktorého mal Mojžiš.
Až to naštvalo Jozueho a dožadoval sa zachovávania pravidiel, chcel
nastoliť poriadok. Mojžiš však videl viac a tešil sa, aký je Boh štedrý...
Bezmenný chlap. Tiež nespĺňal
formálnu požiadavku chodiť s Ježišom. Napriek tomu uzdravoval
v Ježišovom mene. Až to naštvalo niektorých a Ján to aj nahlas
povedal. Ježiš však videl viac a tešil sa, že má ďalšieho nasledovníka...
Ja. Pre mnohých bezmenný
človek, ktorý píše tieto texty, aby nimi povzbudzoval k život
s Ježišom. Neviem, či to niekoho niekedy naštvalo, ale viem, že Boh pozná
moje meno a dúfam, že sa raduje, keď sa ho snažím počúvať...
A teraz ty. Pre mňa
bezmenný čitateľ týchto riadkov, ktorý sa modlíš, čítaš Písmo, prijímaš
sviatosti, usiluješ sa prežívať svoju vieru v rodine či v malom
spoločenstve, slúžiš v Cirkvi i v spoločnosti, vydávaš
svedectvo. Možno o tom vie len pár ľudí. A Boh, ktorý sa z toho
teší a zahŕňa ťa svojou pozornosťou...
Všetci bezmenní (aj Eldad
a Medad, ktorí sú naším symbolom) máme jedno spoločné – Boh o nás
vie, Boh sa o nás zaujíma, s radosťou sleduje naše kroky, keď sa
usilujeme žiť svoju vieru tak, aby bola príťažlivá.
Dnes máme sviatok – sviatok
bezmenných, ktorí budujú Božie kráľovstvo. Poznáme meno nášho Svätého Otca,
poznáme meno svojho biskupa, svojho farára, no ich úsilie učiť o Bohu
a vydávať svedectvo o ňom by bolo zrejme neúčinné, keby nebolo nás
bezmenných, našej každodennej vernosti.
Tak sa dnes tešme, že Boh
o nás vie, že Boh nás potrebuje, že Boh nám nediktuje pravidlá
a nevtesnáva nás do nejakého striktného poriadku, ale raduje sa zo
všetkého, čo robíme pre jeho kráľovstvo.
Jedno nás však ohrozuje. Príklad
bezmenných boháčov z dnešného úryvku z Jakubovho listu. Nenasledujme
ich, nehľadajme bohatstvo, ktoré zožerú mole či hrdza. Nech je môj i tvoj
poklad v nebi.
Nech nás inšpiruje cesta
žalmistu: lebo „kto sa vzdeláva v Pánových výrokoch a zachováva ich, dostane hojnú odmenu" (porov. Ž 19, 12).