Plesajme. V Pánovi. (27. nedeľa v Cezročnom období)
Spoločne kráčať (Syn odos)
Čítam titulky novín
a v reakcii na ne si pripomínam prvé slová dnešného žalmu: „Poďte,
plesajme v Pánovi..." (Ž 95, 1).
Sledujem
správy o vojne na Ukrajine, o dianí v Rusku a pripomínam si
prvé slová dnešného žalmu: „Poďte, plesajme v Pánovi..."
Čítam
o energetickej kríze a vyhliadkach na túto zimu a pripomínam si
prvé slová dnešného žalmu: „Poďte, plesajme v Pánovi..."
Vnímam
situáciu okolo synody v Nemecku, ale aj inde vo svete
a pripomínam si prvé slová dnešného žalmu: „Poďte, plesajme
v Pánovi..."
Počúvam
vyjadrenia ľudí na adresu našich politikov a pripomínam si prvé slová
dnešného žalmu: „Poďte, plesajme v Pánovi..."
„Spravodlivý
bude žiť z viery" (Hab 2, 4). Vo viere prechádzame cez dobré
i ťažké životné situácie, čo sa v praxi prejavuje tým, že vždy máme
dôvod plesať v Pánovi. V inom žalme je táto viera vyjadrená slovami:
„A tí, čo túžia po tvojej pomoci, nech stále hovoria: ‚Nech je zvelebený Pán!‘"
(Ž 40, 17).
Žime
v týchto dňoch z viery. Bez ohľadu na vonkajšie okolnosti „vstupujme
pred Pánovu tvár s plesaním a s piesňou ďakovnou. Lebo Pán je
dobrý; jeho milosrdenstvo trvá naveky" (porov. Ž 100).
Lebo
tak hovorí Pánovo slovo a toto slovo sa nám zvestovalo (porov. verš pred
evanjeliom).
Ak
uveríme inému slovu, utrápime sa, zanevrieme na celý svet, zatrpkneme, zachváti
nás hnev a zlosť, možno až nenávisť. A odtiaľ je už len krok k
zabíjaniu. No to nie sú Božie cesty. Preto si často opakujem prvé slová
dnešného žalmu: „Poďte, plesajme v Pánovi..."