Prechádzal som si pred chvíľou
všetky texty, ktoré som písal pre našu diecéznu stránku počas tohto Pôstneho
obdobia. Hoci som to neplánoval, všetky sú zamerané na to, čo sme od Boha
dostali: dar vyznávania viery; dar budúceho premenenia v sláve; dar
„nosenia Boha"; dar stolovania s Bohom; dar radikálnej novosti života.
Akoby nám tým Boh zdôrazňoval, že sme pre neho nesmierne dôležití. Akoby nám
nanovo ukazoval, čo všetko by sme nemali, keby nebolo vykúpenia. Preto nás dnes
zameriava na Ježiša, ktorý nám tieto dary, Bohom od večnosti pripravené, umožnil
prijať.
Takže
dnes je všetko o Ježišovi Kristovi. Je to pochopiteľné, lebo sa začína
Svätý týždeň, v ktorom oslavujeme víťazné uskutočnenie diela nášho vykúpenia.
Je to týždeň, ktorého hlavným protagonistom je Ježiš, ale obdarovanými sme my. Ježiš
vstúpil do arény a cez smrť viedol víťazný boj, ktorým sme my boli oživení
a oslobodení. To je vykúpenie!
Pred
nami je týždeň osláv. Osláv dôstojných, vznešených, slávnostných, pri ktorých možno
nie je vždy priestor na vonkajší úsmev, ale určite je priestor na radosť srdca.
Ak by sme nevedeli, ako sa to celé skončí, tak by nijaká radosť nemohla byť,
len napätie, ako to dopadne. My však vieme, že Ježiš vstal z mŕtvych,
preto môžeme aj evanjeliá o zrade, mučení a utrpení, o smrti
vnímať s radosťou v srdci, lebo nám hriešnikom sa vďaka Ježišovi dostalo
odpustenia spolu s darom nového života.
Tohoročné
slávenie môže byť vďaka synode výnimočné. Synodálne stretnutia vo farnostiach
nám totiž znovu pripomínajú, že naša spása nie je naša individuálna záležitosť,
ale že spásu dosahujeme a prežívame spoločným kráčaním (syn odos)v spoločenstve
Cirkvi, konkrétnej miestnej cirkvi. Ani naše slávenie nemôže byť individuálne,
ale všetci máme nejakým spôsobom k sláveniu prispieť. Počas týchto dní je
to také dôležité, že o tom hovoria aj smernice Rímskeho misála:
„Slávenia... sa majú konať len tam, kde sa môžu konať dôstojne, čiže
s účasťou veriacich, s dostatočným množstvom posluhujúcich
a s možnosťou spevu aspoň niektorých častí" (str. 279, bod 3).
Také
slávenie sa nedá dosiahnuť bez aktívnej účasti veriacich. Synoda sa nás
v štvrtej téme pýta na to, ako vyzerá naše slávenie. Nie sme len pasívnymi
divákmi? Prispievame k oslave napríklad svojou prípravou, oblečením,
spevom, odpoveďami, sústredeným počúvaním, nejakou liturgickou službou...? Za
samozrejmosť slávenia sa pokladá čisté srdce, očistené pokáním, pokiaľ je to
možné, tak aj sviatostným.
Nedaj
si ukradnúť tohoročné oslavy tvojho vykúpenia krikom tohto sveta.