Cirkev disponuje vlastným, od iných nezávislým právnym systémom, ktorý nazývame kánonické právo. Kánonické právo nachádza svoj základ vo Svätom písme a v náuke Cirkvi. Právne normy na ochranu práv veriacich sú zoradené v Kódexe kánonického práva, Kódexe kánonov východných cirkví alebo v iných právnych dokumentoch. Jedna časť týchto noriem sa týka ochrany práv veriacej osoby prostredníctvom súdneho procesu na cirkevnom súde.
Každý cirkevný súd podlieha dohľadu Najvyššieho súdu Apoštolskej signatúry vo Vatikáne.
Najzákladnejším typom cirkevných súdov sú diecézne cirkevné súdy. Ide o cirkevné súdy, ktoré majú pôsobnosť v jednej diecéze. Popri nich jestvujú tzv. interdiecézne cirkevné súdy, ktorých pôsobnosť zahŕňa dve alebo viacero diecéz. V niektorých veľkých krajinách, v ktorých je veľký počet diecéz, sa stretávame s regionálnymi cirkevnými súdmi.
Okrem uvedených typov súdov jestvujú ešte tzv. apoštolské súdy, ktoré pracujú priamo pod autoritou Rímskeho biskupa. Je to Najvyšší súd Apoštolskej signatúry, Rímska róta a Apoštolská penitenciária.
Súdny systém v Katolíckej cirkvi je viacstupňový - rozoznávame súdy prvej, druhej a tretej inštancie.
Cirkevné súdy prvej inštancie sú spravidla diecézne alebo interdiecézne súdy.
Súdy druhej inštancie - teda odvolacie súdy pre prvostupňové diecézne súdy sufragánnych diecéz - sú metropolitné cirkevné súdy alebo iné, ktoré za také ustanoví Najvyšší tribunál Apoštolskej signatúry.
Treťou inštanciou pre všetky cirkevné súdy je tribunál Rímskej róty.
Cirkevné súdy sa tiež delia podľa matérie. Niektoré súdy môžu súdiť všetky druhy súdnych káuz, niektoré riešia iba určité druhy káuz, napríklad iba kauzy, v ktorých ide o dokazovanie neplatnosti manželstva.
Rímskokatolícke cirkevné súdy
Rímskokatolícka cirkev na Slovensku je rozdelená dve provincie: západnú a východnú, ktoré tvoria arcidiecézy a diecézy.
Každá arcidiecéza a diecéza má vlastný cirkevný súd prvej inštancie.
V Bratislavskej a Košickej arcidiecéze sú metropolitné súdy, ktoré sú zároveň súdmi druhej inštancie, teda odvolacími súdmi pre svoje sufragánne diecézy: Bratislavský metropolitný súd je súdom druhej inštancie pre Trnavskú arcidiecézu a Nitriansku, Banskobystrickú a Žilinskú diecézu; Košický metropolitný súd je súdom druhej inštancie pre Spišskú a Rožňavskú diecézu.
Druhostupňovým (odvolacím) tribunálom pre Bratislavský metropolitný súd je cirkevný súd Trnavskej arcidiecézy. Odvolacím súdom pre Košický metropolitný súd je cirkevný súd Spišskej diecézy.
Pre veriacich, ktorí patria do pôsobnosti Ordinariátu OS a OZ SR, je prvostupňovým súdom Metropolitný súd Bratislavskej arcidiecézy; odvolacím súdom je pre nich cirkevný súd Trnavskej arcidiecézy.
Gréckokatolícke cirkevné súdy
Gréckokatolícka cirkev má na území Slovenska tri cirkevné územné jednotky, a to Prešovskú archieparchiu a Bratislavskú a Košickú eparchiu.
Pre veriacich Prešovskej archieparchie pôsobí ako prvostupňový súd Metropolitný súd Prešovskej archieparchie; zároveň je súdom druhej inštancie (odvolacím súdom) pre veriacich z dvoch eparchií.
Pre veriacich Košickej i Bratislavskej eparchie slúži ako prvostupňový tribunál Eparchiálny súd v Košiciach; zároveň je druhostupňovým, teda odvolacím tribunálom pre veriacich Prešovskej archieparchie.
Ak veriaci nadobudne presvedčenie, že jeho práva v Cirkvi boli porušené, alebo mu nebolo umožnené uplatniť si ich tak, ako mu to zaručujú právne predpisy, môže sa so žiadosťou o ochranu svojho práva a prešetrenie veci obrátiť na cirkevný súd svojej diecézy či arcidiecézy, aby sa podaním zaoberal.
Vo veci nulity manželstva sa môže obrátiť na súd miesta, kde bolo žalované manželstvo uzavreté, alebo súd príslušný podľa trvalého alebo prechodného kánonického bydliska jednej alebo obidvoch stránok, alebo súd miesta, kde sa zhromažďuje väčšina dôkazov.
Súdnu moc v každej diecéze má diecézny biskup. Túto moc vykonáva osobne, ako aj prostredníctvom súdneho vikára a sudcov.
Počet cirkevných sudcov je rozličný podľa jednotlivých druhov procesov. Kánonické právo predpisuje pre niektoré druhy súdnych procesov prítomnosť kolégia troch alebo dokonca až piatich sudcov; niektoré procesy však môže viesť jedna osoba ako samosudca.
Okrem súdneho vikára a sudcov na cirkevnom súde pracujú promótor spravodlivosti, obhajcu zväzku, notári a advokáti.
Úrad cirkevného sudcu môže zastávať osoba - klerik alebo i laik, ktorý spĺňa požiadavky, predpísané právom, je uznaný za súceho na takýto úrad a bol do úradu sudcu menovaný kompetentnou autoritou. Dôležitou požiadavkou na osobu, ktorá má vykonávať úrad sudcu, je vzdelanie v oblasti kánonického práva.