Záver Pôstneho obdobia je poznačený
tým, že sa v ňom prelínajú dve témy. Do liturgickej modlitby popoludňajšej
modlitby Štvrtka Svätého týždňa je ešte Pôstne obdobie, čas pokánia
a obrátenia sa k Bohu. Ale už teraz Kvetnou nedeľou zároveň začíname
sláviť dielo nášho vykúpenia – utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie nášho Pána
Ježiša Krista, ktoré vyvrcholí Veľkonočným trojdním. Ono nie je súčasťou
Pôstneho obdobia, ale je samostatnou slávnosťou. Možno práve pohľad slávenia
nám pomôže lepšie prežiť týždeň, ktorý je pred nami.
Oslavou
Boha nie je len hosanna, ktoré znelo pri Ježišovom príchode do Jeruzalema
a ktoré spievame pri každej svätej omši. Oslavou Boha je aj vedieť milým
slovom posilniť unaveného (Iz 50, 4). Oslavou Boha je vedieť aj na
kríži, v opustenosti „tvoje meno
zvestovať svojim bratom a uprostred zhromaždenia ťa velebiť" (porov. Ž 22, 23).
Nevieme, ale možno sa Ježiš na kríži modlil celý tento žalm, nielen prvý verš,
ako je to uvedené v evanjeliu.
Oslavou Boha je tiež vyznávať:
„Ježiš Kristus je Pán!" (Flp 2, 11). Ten Ježiš, ktorý sa ponížil,
zriekol seba samého, bol poslušný až na smrť na kríži. Preto ho Otec povýšil...
A oslavou Boha je tiež
vnímať opis Ježišovho umučenia, smrti a pochovania ako príbeh spásy. Ak by
sme ho počúvali len ako ľudskú udalosť, tak v nás vyvolá hrôzu, zdesenie
zo zloby ľudí. Ale ak v ňom vidíme Božie tajomstvo – Boh vstupuje do nášho
pozemského konania (tu konkrétne do popravy jeho Syna) a dáva mu úplne iný
rozmer, aký sa dá vidieť našimi očami –, vedie nás to k oslave Božej moci,
krásy, dobroty, lásky, múdrosti,,. Boh nesmiernu zlobu ľudstva premieňa na
dielo vykúpenia toho istého ľudstva. Nie je to dôvod na oslavu?
Nuž
oslavujme. Celý týždeň trénujme spev Aleluja, aby sme o týždeň nemlčali,
keď vyjdeme z kostola po slávení Veľkonočnej vigílie. Nech všetci vedia,
že Ježiš žije! Ježiš Kristus je Pán!