Zamyslenie na 6. cezročnú nedeľu

Ako dobre, že máme ku komu ísť, keď sa niečo stane! Nemyslím tým len lekárov, záchranku, hasičov, šikovného domáceho majstra, ale predovšetkým Cirkev.

A zas pod pojmom Cirkev nemyslím len kňazov, ale kohokoľvek, kto žije svätým životom. V každej farnosti takí ľudia sú, je za kým ísť, keď si nevieme rady.

V Knihe Levitikus Mojžiš malomocnému prikazuje, aby išiel za kňazom. V evanjeliu malomocný sám prichádza za Ježišom. A Pavol Korinťanom odporúča, aby žili tak ako on. Dáva sa im za príklad...

Za kým chodíš ty, keď máš problém? Radíš sa s ľuďmi, ktorí sa zmietajú v podobnom probléme? Alebo ideš za odborníkom? Už som tu písal o žene, ktorá sa o svojich problémoch v manželstve radila s tromi rozvedenými ženami. Cítiš nezmyselnosť takého postupu?

Kto je tvojím vzorom? Stretol si už človeka, pri ktorom si si povedal: „Tak takto chcem žiť aj ja!"?

Keď si s niečím neviem rady, mám ísť za ľuďmi v Cirkvi. Či za kňazmi, či za svätými mužmi alebo ženami. Že takých vo svojom okolí nepoznáš? Tak otvor oči a hľadaj. Boh má všade svojich ľudí. A modli sa, aby ti takého človeka dal spoznať. Hovorí sa, že svätec vždy vyrastá pri nejakom svätcovi.

A pokračovaním toho je, aby si sa ty sám stal svätým človekom. Človekom modlitby, sviatostí, Písma, služby, živým členom farského spoločenstva... Neboj sa pýchy v tejto veci, lebo nikdy si o sebe nebudeš myslieť, že si svätý. Totiž čím viac takým budeš, tým viac svojich chýb a nedostatkov uvidíš. A to bude robiť tvoj život pokorným a príťažlivým...

* * *

„Počúvaj, chlape, kde ty žiješ? Bol si už niekedy v krčme? Vieš, posedieť si pri pivečku, pokecať s chlapmi, posťažovať sa na starú, ponadávať na politikov, na robotu či nezamestnanosť, trochu zaspomínať na zlaté časy socializmu... Vieš, ako sa ti uľaví? Potom prídeš domov, urobíš trochu kriku (len tak s mierou, aby sa ťa až tak nebáli) a máš do rána pokoj."

Viem, takýto alebo podobný postup je zrejme bežnejší ako ten, ktorý spomínam vyššie. Ale ako to vidím okolo seba, absolútne neúčinný. Tak zober rozum do hrsti a spočítaj si, či je lepšie ísť tam, kde ti skutočne pomôžu, alebo tam, kde sa síce môžeš dobre cítiť, ale tvoje malomocenstvo ti ostane prisaté na duši.

Viem ešte jedno – mnohí nehľadajú pomoc v Cirkvi, lebo majú svoje predsudky, výhrady, zviazanosti, závislosti, svoje hriechy, v ktorých im je relatívne dobre. Chceli by prísť o malomocenstvo, ale nie o pôžitok, ktorý je s hriechom často spojený. Mnohí dnes hľadajú uzdravenie, ale odmietajú Uzdravovateľa. Chcú zázrak, ale nie znamenie. Chcú sa mať dobre, ale bez zmeny života.

Ale to nie je cesta.

Nech tvoj život ukazuje všetkým okolo teba, kde je cesta. Je ňou každodenný život s Ježišom – či ješ, či piješ, či čokoľvek iné robíš, rob to s Bohom a pre neho. Budeš svätým a mnohým pomôžeš na tejto ceste...

Na stiahnutie

15. 2. 2015.doc

Návrat späť