Zamyslenie na 5. pôstnu nedeľu: Oslavujme!

Myslím si, že Lazárovi nemáme čo závidieť. Smrti či skôr zomierania sa všetci viac či menej bojíme – a on tým musel prejsť dvakrát.

Čiže z pohľadu sveta to nebola nijaká výhra. Čo však z pohľadu viery?

Skúsme si predstaviť, ako Ježiš volá: „Lazár, poď von!" Na koho to volá? Na mŕtveho! A mŕtvy nemôže počuť. Či vari predsa len je niečo, čo je živé aj v mŕtvom? Viera nám hovorí, že je to naša duša. A koho počula Lazárova duša? Pána života a smrti. Ostatné už vieme...

Prečo sa teda tento text číta osobitne katechumenom pred prijatím iniciačných sviatostí? Aby sa posilnila ich viera. Aby sa dozvedeli, čo sa s nimi stane vo chvíli krstu. Už o tom počuli po minulé nedele – živá voda a obrátenie Samaritánky, svetlo sveta a uzdravenie slepého od narodenia. A dnes sa k tomu pripája Ježišova moc nad smrťou. On dokáže vzkriesiť aj dušu, ktorá je pre hriech mŕtva. Nádherne to vyjadruje sám Boh v prvom čítaní z Knihy proroka Ezechiela (37, 12b – 14).

Každý pokrstený týmto všetkým prešiel. Boli sme vzkriesení z mŕtvych, dostali sme živú vodu (Ducha Svätého) a stali sme sa svetlom v Pánovi. Čo má nasledovať za tým všetkým? Nuž v prvom rade vďačnosť a oslava! Bol som mŕtvy – a žijem! Bol som slepý – a vidím! Bol som bez nádeje, bez radosti – a oslavujem, lebo má v sebe Božieho Ducha, nový život!

Možno mi pripomenieš, že je Pôstne obdobie, že nie je čas na oslavy. No je to pokrivený názor, ktorý odporuje evanjeliu a učeniu Cirkvi (odporúča nerobiť zábavy). Pôstne obdobie je totiž časom návratu hriešnikov domov! A čo urobil milosrdný otec strateného syna? Čo urobila žena, ktorá našla stratenú drachmu? Čo hovorí Ježiš o radosti v nebi, keď sa vráti hriešnik domov, keď koná pokánie? Odpoveďou je len jedno slovo: Oslava! Pôstne obdobie je časom oslavy návratu hriešnikov domov. Pri slávení sviatosti zmierenia by mala byť celá farnosť zhromaždená okolo spovedníc a jasať, keď z nej vyjde kajúcnik po rozhrešení. Lebo jeho oslobodenie z moci hriechu je dôvodom na oslavu a radosť. Lebo jeho pokánie umožnilo viac zažiariť svätosti Cirkvi, Cirkev bola jeho pokáním uzdravená.

Zabudli sme oslavovať. Či skôr sme dali pojmu oslava veľmi obmedzený význam. Myslíme si, že oslavovať sa majú len výročia, narodeniny, meniny, že treba hluk a alkohol... Ale Cirkev nás pozýva k oslave každý deň! Vari slávenie Eucharistie nie je veľkou oslavou Božej lásky?

Myslím si, že aj Lazár po svojom vzkriesení usporiadal doma oslavu. S Ježišom a s apoštolmi a s mnohými ďalšími zvelebovali Boha, spievali radostné piesne a celý kraj sa ozýval ich jasotom. Lebo keď Boh koná také veľké skutky, vari ostaneme ticho, akoby sa nič nestalo?

Na stiahnutie

2. 4. 2017.doc

Návrat späť