27. 03. 2020
Domov   >   Ostatné   >   Zamyslenia

Zamyslenie na 5. pôstnu nedeľu: O hroboch

„Nik nemôže povedať: ‚Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom" (1 Kor 12, 3b).

„Ježiš je Pán!"
Dnešné čítania sú o hroboch. O skutočných v zemi (tak ako bol Lazárov hrob), ale aj o duchovných, o akých hovorí prorok Ezechiel: „Ja otvorím vaše hroby, vyvediem vás z vašich hrobov" (Ez 37, 12), ako o tom vzdialene hovorí žalmista: „Z hlbín volám..." (Ž 130, 1), ako o tom hovorí apoštol Pavol, ktorý spomína oba hroby: duchovný – „kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho", aj telesný – „ten, čo vzkriesil z mŕtvych Krista, oživí aj vaše smrteľné telá" (Rim 8, 8. 11).
Telesný hrob je niečo veľmi reálne, viditeľné. Duchovný je často záležitosťou len jedného človeka (hoci prorok Ezechiel hovorí o hrobe celého národa). Kdekoľvek sa pohne, narazí na stenu, na obmedzenie, na slabosť, na zlyhanie... A to v tme, kde nevidno východisko. Zažil som to ako mladý človek. Pritom som nevedel, že som v hrobe, myslel som si, že som len slabý a nejaké veci v živote, najmä vzťahy, nezvládam. No asi pred 40 rokmi som si čítal presne ten text, ktorý je dnes v prvom čítaní, a môj život sa mi zrazu ukázal v plnej pravde. Bol som v hrobe. Bol som v ňom potom ešte 25 rokov. Celý ten čas som úpenlivo žiadal, prosil, bedákal o vyslobodenie, často slovami dnešného 130. žalmu: „Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie." Toto čítanie spolu so žalmom boli pre mňa svetlom nádeje: „Musí sa to raz stať." A stalo sa. V roku 2007, tesne pred mojimi päťdesiatymi narodeninami, o jedenástej v noci v Bratislave na jednom prechode pre chodcov ponad železničnú vlečku. Plakal som tam, mysliac si, že som opustený a pre nikoho nemám cenu. Vtom mi hlas vo vnútri povedal: „A čo keď toto je vyslobodenie?" A bolo. Hrob v tú noc zmizol, počas ďalších týždňov som dostal nového ducha, ožil som (začalo ku mne hovoriť Písmo), o dva roky som dostal domov („vlastnú pôdu") a teraz už len čakám, že spoznám Pána. To všetko Boh cez proroka sľubuje!
Máme teraz k dispozícii skvelý čas. Nemôžeme byť na eucharistickej hostine, ale môžeme si každý deň sadnúť s Ježišom a pozrieť sa napríklad na to, či nie sme uväznení v nejakom hrobe. A ak zistíme, že sme, dnešné čítania nám dávajú veľkú nádej na vyslobodenie. Začni v takom prípade volať a Pán začuje tvoj hlas. Bude konať všetko, čo je potrebné na tvoju záchranu. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna... (Jn 3, 16). Možno vnímaš, že nemáš Kristovho Ducha. Možno žiješ telesne, nie duchovne... Boh má pre teba cestu, vyslobodenie, vzkriesenie!
Ak zažiješ vyslobodenie z hrobu, tvoje slávenie Veľkej noci bude úplne iné ako doteraz. Bez ohľadu na to, či sa budeš alebo nebudeš môcť zúčastniť obradov Veľkonočného trojdnia. Lebo len radosť z osobného zmŕtvychvstania ti zabezpečí skutočné slávenie Veľkej noci.
Vieš, že už si vstal z mŕtvych? V krste! Tak oslavuj Pána...
A ešte verš Písma pre naše dni:
„Tí, čo túžia po tvojej pomoci, nech stále hovoria: ‚Nech je zvelebený Pán!‘" (Ž 40, 17).

Na stiahnutie

29. 3. 2020.doc



Návrat späť