Zamyslenie na 5. nedeľu v Cezročnom období: Chcem byť svetlom!

„Nik nemôže povedať: ‚Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom" (1 Kor 12, 3b).

Je potešujúce a napĺňa ma radosťou, keď počujem Ježiša, ako o sebe hovorí: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života" (Jn 8, 12). Ale zmocňuje sa ma strach a obavy, keď z úst toho istého Ježiša počujem: „Vy ste svetlo sveta" (Mt 5, 14). Ja? To myslíš vážne, Ježišu? Ako už ja môžem byť svetlo sveta?

Pochopiteľne, je nemožné byť svetlom sám od seba, z vlastného rozhodnutia. No Ježiš v dnešnom evanjeliu pokračuje: „Mesto postavené na návrší.... Lampu [rozžnú a postavia] na svietnik..." (v. 14 a 15). Mesto musel ktosi na to návršie postaviť. Lampu musel niekto rozžať a postaviť na svietnik. Ak mám byť svetlom, tak len vtedy, ak ma niekto svetlom urobil. A tým niekým je Ježiš. On ma povolal, on ma v krste urobil novým človekom, on ma vo sviatostiach premieňa na seba, on vo mne chce byť svetlom. To on ma rozžína a stavia na svietnik!

Je to nádherná zmena perspektívy. Strach a obavy sa strácajú, lebo nie som povolaný byť svetlom vlastnými silami (ani by som to nedokázal), ale Ježiš chce žiť vo mne a byť svetlom. Cezo mňa. Ak sa mu pre tento cieľ dám k dispozícii, tak sa naplní to, čo hovorí ďalej: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach" (v. 16). Keď cezo mňa a zo mňa žiari Ježiš, ľudia uvidia moje dobré skutky a budú oslavovať nebeského Otca! Skvelé!

Všimni si však ešte jednu vec. Nie si len prostým nástrojom v Božích rukách. Ježiš hovorí, že svietiť má tvoje svetlo, že ľudia majú vidieť tvoje skutky. Vnímaš, ako ťa Boh berie za svojho partnera, za svojho spolupracovníka? K jeho svetlu máš pripojiť svoje svetlo, k jeho skutkom máš pridať tie svoje. Áno, platia slová apoštola Pavla: „Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali" (Ef 2, 10). Všetko dobro, ktoré konáme, nám Boh pripravil. Boh ho však neurobí bez nás. Očakáva náš vklad, našu iniciatívu. Koľko dobra ostáva nevykonaného, lebo kresťania vysedávajú pred televízorom, v krčmách, lietajú po obchodoch, keď sú akcie... Na sledovaní televíznych programov, na pivku v krčme, na nakupovaní nemusí byť nič zlé, ale aj to musím robiť ako dobrý skutok, ktorý mi pripravil Boh!

Preto otvárajme svoj život Ježišovmu svetlu, vlastne samotnému Ježišovi, ktorý je svetlo, aby sme sa naučili rozlišovať dobro a zlo. Ak chceme konkrétne pokyny, počúvajme proroka Izaiáša (Iz 58, 7 – 10 ) aj s prísľubmi, ktoré Boh dáva tým, čo budú kráčať v jeho svetle. Mňa najviac oslovila tá posledná úloha – „ak nasýtiš dušu ubitú".

A vieš, ako to najľahšie zvládneš? Ak nebudeš chcieť vedieť „nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného" (1 Kor 2, 2). Ak budeš mať ťah na jediný cieľ – Ježiš Kristus. Ukrižovaný. Ktorý vstal z mŕtvych. On žije! Ježiš je Pán!

Na stiahnutie

9. 2. 2020.doc

Návrat späť