Zamyslenie na 4. veľkonočnú nedeľu: „Čo máme robiť, bratia?“

Keď som krstom prešiel cez bránu, ktorou je Kristus, dostal som dar Ducha Svätého a môj život sa naplnil všetkým potrebným do takej miery, že

so žalmistom neustále opakujem: „... nič mi nechýba!" Bol som blúdiaca ovca, ale vrátil som sa k pastierovi a strážcovi mojej duše, k milovanému Ježišovi.

Toto sa stalo a mojou celoživotnou úlohou je robiť všetko pre to, aby to tak zostalo.

Čo však v takom prípade, keď uvedené pravdy už v mojom živote nevidno, keď ma pohltili starosti, choroby, nedostatok..., keď som sa stratil? Bohu vďaka, vždy je cesta nápravy. Treba odmietnuť prechádzanie inými bránami (napríklad reiki, mágia, horoskopy) a vedenie, ktoré nám ponúkajú zlodeji a zbojníci (napríklad veštkyne, podivní liečitelia, niektorí politici), a znovu sa vrátiť k pastierovi a strážcovi našich duší. Ako? Pokáním a znovuprijatím daru Ducha Svätého.

Ak nevieš, ako to urobiť, choď za svojím kňazom. Požiadaj ho, aby ťa previedol cestou pokánia a nového naplnenia Božím Duchom. Nájdi si potom vo farnosti skupinu, ktorá sa pravidelne stretáva pri čítaní Svätého písma a na modlitbu. Ak taká nie je, oslov pár priateľov a začni to robiť s nimi.

Všimni si núdznych okolo seba (napríklad viacdetné rodiny) a hľadaj spôsoby, ako im pomôcť – nie zo svojho prebytku, ale tým, že im dáš niečo z toho, čo potrebuješ pre seba (čas, veci, peniaze...).

Uvidíš, že ak poslúchneš, čoskoro nebudeš mať nijaký čas na robenie zla. „Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela" (Gal 5, 16).

Na stiahnutie

7. 5. 2017.doc

Návrat späť