Zamyslenie na 3. pôstnu nedeľu: Ešte je nádej

„Keď Kristus nevstal, vaša viera je márna... Ale Kristus vstal z mŕtvych" (1 Kor 15, 17ab. 20a).

Kto bol Mojžiš, ktorého dnes v prvom čítaní stretávame kdesi na konci sveta, v púšti, pod vrchom Horeb? Bol nikým. Nepoznáme mená jeho rodičov, jeho meno v egyptčine (Mosé, Mzes) sa dá preložiť ako syn nikoho, nič nemá (pasie ovce svojho tesťa), má ženu, ktorá má cenu pol groša (meno Sefora znamená vrabček, a Pán Ježiš v evanjeliu hovorí, že dva vrabce predávajú za halier), je na púšti, kde nič nie je, pod vrchom, ktorého meno znamená pusté, slnkom spálené miesto, pred suchým kríkom. A presne v takej situácii sa mu zjavuje Boh a dáva sa mu poznať. (Toto sú myšlienky poľského dominikána Adama Szustaka.)

Čo Boh zjavuje Mojžišovi? Že nie je Bohom vzdialeným, statickým. Niekedy totiž máme takú predstavu Boha – že nám dal pravdy, aby sme ich verili, prikázania, aby sme ich zachovávali, a prostriedky milosti – sviatosti –, aby sme to zvládli. A teraz už len kdesi z neba kontroluje, ako to zvládame. Je to dosť okresaný pohľad na Boha. V dnešnom čítaní sa zjavuje oveľa plnšie a dynamickejšie, ako Boh, ktorý vidí utrpenie, počuje kvílenie, pozná bolesť svojho ľudu, a preto zostupuje, aby ho vyslobodil. Náš Boh je starostlivý a nenechá svoje deti bez pomoci.

Je však pre nás dôležité poznať logiku Božieho konania. Jeho podstatou je človek. Mojžiš musel byť dosť šokovaný, keď počul, že má ísť do Egypta a vykonať Božie dielo. A vyhovára sa, že on na to nemá. My si tiež myslíme, že potrebujeme byť dokonalí a skvelí, aby sme sa s Bohom mohli stretnúť. On sa však stretáva s Mojžišom v jeho najväčšej biede. Boh býva tam, kde nič nie je. Býva v tvojom srdci.

V tomto svetle je dnešné evanjelium veľkou výstrahou i nádejou. Výstrahou, aby sme nehľadali Boha vo svojej dokonalosti. (Vieš, ktoré stvorenie bolo najdokonalejšie? Lucifer, Satan! A predsa strašne padol práve preto, že sa upriamil na svoju dokonalosť.)

I nádejou. Boh sa nám chce dať nájsť a poznať v našej každodennosti. Nie je skrytý ani ďaleko, je tu, blízko, pri tebe, v tom, čo práve prežívaš. Boha máme hľadať tam, kde práve sme. Takí, akí práve sme.

Preto nestavaj svoje pôstne úsilie na tom, čoho všetkého sa zriekneš a čo všetko zvládneš, ale na tom, že Boh je v tvojom srdci. Hovor s ním, pýtaj sa ho, počúvaj ho. On je a je s tebou. Čo viac potrebuješ?

Zober tento text ako „pohnojenie" a „okopanie" figovníka, spomínané v evanjeliu. A ži v nádeji, že prinesieš úrodu. Nech ti v tom pomáha modlitba 103. žalmu: „Dobroreč, duša moja, Pánovi...!"

Na stiahnutie

24. 3. 2019.doc

Návrat späť