Zamyslenie na 27. cezročnú nedeľu: Nebyť sám

Pred pár dňami som cestoval vlakom. Typická situácia – väčšina ľudí pozerá do počítača alebo sa hrá s mobilom.

Hoci som bol v takmer plnom vagóne, v podstate som bol sám. Okrem jedného človeka – sedel naproti mne. Zvyknem pri dlhšej ceste spolucestujúcich osloviť – teda pokiaľ už nemajú na ušiach slúchadla. Tento nemal. Tak sme sa s prestávkami rozprávali takmer dve hodiny, kým nevystúpil. Nebol som sám a veľmi ma to tešilo. To, že bol veriaci a na ubytovni mal Bibliu, ktorú pravidelne číta, som pokladal za taký Boží bonus.

Možno by na tom celom nebolo nič mimoriadne, no ten chlap bol stavebný robotník, Róm, ktorý žije v osade. A vie si nájsť čas pre svoju vieru a pre Boha!

Bol som Bohu veľmi vďačný, že ma na tej ceste nenechal samého a že mi dal takého spolucestujúceho. Tak ako nám dáva ľudí na každý deň nášho života! Lebo „nie je dobré, že je človek sám".

Iste, tieto slová vzťahujeme takmer výlučne na manželstvo a je to tak správne. No potrebujeme neustále prežívať vzťahy s ľuďmi na rôznych úrovniach. Niektoré na veľmi intímnej a blízkej úrovni (ako je manželstvo), iné možno akoby jednorazové, ako bolo moje cestovanie. Kým sa tento text dostane k čitateľom, budem mať už zase sedieť vo vlaku a pred sebou budem mať päťhodinovú cestu. Pane, koho mi dáš ako spolucestujúceho?

„Nie je dobré, že je človek sám" – pri stvorení to bol problém, ktorý musel riešiť Boh. Aj dnes je to problém, ktorý však už riešime my v spolupráci s Bohom. Ak sa neuzavrieme do seba, do svojich hier, filmov, so slúchadlami na ušiach.

Tento problém neustále riešime aj v Cirkvi. Biskupská synoda o rodine, ktorá sa dnes začína, je prejavom starostlivosti Cirkvi o každého človeka, aby nebol sám. Potrebujeme si obnovovať vieru v to, že Cirkev je tajomné Kristovo telo, kde sme navzájom pospájaní a nik nie je ponechaný sám sa seba. No okrem obnovenia viery potrebujeme každý deň podľa tejto viery konať. Aby ľudia, s ktorými žijeme, cestujeme, ktorých stretávame, mohli vďaka nášmu záujmu o nich zakúsiť, že je ktosi, kto sa o nich úprimne zaujíma. Ak toto nebudeme robiť, nijaký Svätý rok milosrdenstva nám nepomôže byť bližšie pri Bohu – ak sa totiž najprv nepriblížime k ľuďom, ktorým pomôžeme prežívať to, čo prežívame s Ježišom my.

Je tvoj život s Ježišom taký krásny a príťažlivý, že chceš, aby podobne žili aj iní ľudia?

Na stiahnutie

4.10. 2015.doc

Návrat späť