Zamyslenie na 24. nedeľu v cezročnom období: S ľuďmi

Najprv som si myslel, že budem písať o výčitke, ktorú Ježiš adresoval Petrovi, a spytovaní svedomia podľa nej.

Veď aj mňa sa bytostne týkajú Pánove slová: „Nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské" (Mk 8, 33). No prvé čítanie z Knihy proroka Izaiáša (50, 5 – 9b) a k tomu responzóriový žalm (Ž 116) upriamili moju pozornosť na niečo iné – na Ježišovo utrpenie. A nemyslím pod utrpením jeho ukrižovanie a smrť, ale to, že bol s ľuďmi. Veľmi blízko s ľuďmi.

Začnime Petrom a apoštolmi. Keď im Ježiš hovorí o tom, čo ho čaká, objavuje sa v nich vzbura, ktorú Peter vyjadrí slovami: „To sa ti nesmie stať!" (Mt 16, 22). Už si zažil, že ťa najbližší nechápu? Presne to sa stalo Ježišovi.

Pozrime sa, čo hovorí Izaiáš: „Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali. Tvár som si nezakryl pred potupou a slinou" (Iz 50, 6). Všetko to, čo spomína – bitie, trhanie, potupa, pľutie –, nerobí diabol, ale ľudia. Často blízki ľudia.

Aj žalmista spomína: „... omotali ma povrazy smrti a zmocnili sa ma úzkosti podsvetia, ... ocitol som sa v súžení a trápení" (116, 3). Čo si vo svojom živote pamätám, vždy za niečím podobným boli konkrétni ľudia. Koľko úzkosti, trápenia a súženia musel prežívať Ježiš! Nielen s farizejmi, saducejmi, neprajníkmi, ale aj s tými najbližšími... Ako to zvládal?

Odpoveď je opäť u Izaiáša a v žalme: „Pán, Boh, mi pomáha" (Iz 50, 7. 9) a „Pán... mi pomohol, keď som bol v biede. Lebo môj život zachránil od smrti, moje oči od sĺz a moje nohy pred pádom" (Ž 116, 6. 8). Ježil ako človek mal bytostnú skúsenosť Božej ochrany a vedenia. Preto naplno prežíval rozhodnutie, ktoré žalmista vyjadril slovami: „Pred tvárou Pána budem kráčať" (Ž 116, 9).

Trošku analýzy a máme skvelý biblický návod na to, ako žiť s ľuďmi. Nijakému zo spomínaných trápení sa nevyhneme – ani Ježiš sa im nevyhýbal. Ale kráčal s očami upretými na Otca. Kráčal bezpečne a isto. Bez hriechu.

Nám sa to bez hriechu zrejme nepodarí, ale ak to bola Ježišova cesta, nech sa stane aj našou. Kráčať pre tvárou Pána. V rodinných vzťahoch, vo vzťahoch v práci alebo v škole, medzi susedmi, vo farnosti – kráčať pre tvárou Pána. Myslíš, že Boh ťa povedie do hádok a sporov plných zlej vášne? Nikdy! Že ťa bude viesť k ohováraniu či dokonca osočovaniu? Nikdy! Naopak, urobí ťa zmierovateľom, nositeľom pokoja... Hoci pri tom všetkom budeš niesť kríž, ktorý dnešné čítania tak jasne vyjadrujú – kríž života s ľuďmi.

Pri tom si často musím pripomínať, že taký istý kríž nesú ľudia, ktorí žijú so mnou. Lebo aj ja som človek, ktorý je pre iných bremenom.

Na stiahnutie

16. 9. 2018.doc

Návrat späť