Zamyslenie na 23. nedeľu v cezročnom období: Úloha spoločenstva

Dnešné čítania by sme radšej mali vynechať, nečítať. Sú jednou veľkou výčitkou!

Nepriamo totiž hovoria o vzťahoch v Cirkvi, vo farskom spoločenstve, v rodine, v reholi. A vieme, ako tie vzťahy vyzerajú. Najčastejšie chodíme okolo seba veľmi opatrne, len aby sme sa navzájom nedotkli a aby to medzi nami nezaiskrilo. Nie pre veľké veci, ale pre banality. O napomínaní pre hriech či vážne zlyhanie ani neuvažujeme, lebo nechceme si robiť peklo zo života. Veď asi nik z nás nechce, aby sa nám ľudia vyhýbali, lebo „napomíname".

Lenže ide o to, že napomínaniu, ku ktorému nás v dnešných textoch vyzýva sám Boh, sa musíme učiť a musí vyplývať z dobrých vzťahov.

Napomínať mám vtedy, keď vidím niekoho konať zle – prestupovať Božie prikázania, kráčať po hriešnej ceste. Nikdy nenapomínam preto, že niekto nerobí či nežije podľa mojich predstáv či nejakých miestnych zvykov a tradícií, ak jeho život – slová i skutky – sú v súlade s Božím zákonom.

A k napomínaniu potrebujem dobré vzťahy s tými, ktorých napomínam. Potrebujem sa zaujímať o ľudí okolo seba, potrebujem mať v srdci veľkú túžbu byť s nimi raz v nebi, to znamená mať teraz starosť o ich spásu. Ak toto nemám, v podstate nemôžem napomínať.

Takže je dobré, že tieto čítania sa čítajú. Lebo ak berieme svoju vieru vážne (a dá sa viera nebrať vážne?), tak je našou úlohou urobiť si revíziu svojho života: Ako vyzerajú moje vzťahy s ľuďmi v rodine, vo farnosti, v obci? Zaujímam sa o nich, neuzatváram sa do seba a do svojich problémov? Nie sú moje vzťahy obmedzené len na moju rodinu? Viem rozlišovať medzi skutočným hriechom a tým, čo sa mne zdá byť zlé? „Neriešim" hriešny život niekoho bez neho ohováraním? A po takejto revízii uskutočniť zmenu...

Ach, predsa len by bolo lepšie, keby sa dnes tie čítania nečítali. Nekládli by nijaké otázky a my by sme boli vo svojom kresťanstve spokojní – boli sme dnes na omši, možno aj na prijímaní, ráno sme sa pomodlili a už máme pokoj.

No Boh nás nedal na tento svet, aby sme mali pokoj – od neho. Máme tu dôležitú a nezastupiteľnú úlohu: kráčať po Božej ceste k večnosti a privádzať na túto cestu aj iných. Všetko naše zmýšľanie, hovorenie i konanie má vyplývať z toho, že sme sa zriekli zlého ducha aj všetkých jeho skutkov a sľúbili sme vernosť Bohu. Všetky naše vzťahy s ľuďmi majú mať za cieľ pomáhať im putovať po tej istej Božej ceste.

Náročné? Práve preto voláme k Bohu a prosíme: „Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia."

Na stiahnutie

10. 9. 2017.doc

Návrat späť