Zamyslenie na 19. cezročnú nedeľu: Postav sa pred Pána!

„Vyjdi von a postav sa... pred Pána!" (1 Kr 19, 9). „Poď!" (Mt 14, 29).

Aj Eliáš, aj Peter poslúchli Boží príkaz, Božie volanie. A zažili radikálnu zmenu. Stretli sa so živým Bohom. Hoci ho museli hľadať. Museli sa prebojovať cez hukot víchra a vĺn, zemetrasenia, ohňa k tichu, v ktorom počuli hlas Boha.

Vnímam dnešné čítania ako výzvu pre mňa osobne znovu vyjsť a postaviť sa pred Pána. Postaviť sa na vodu vo viere, že Pán ma udrží. A že budem počuť jeho hlas, že sa s ním stretnem.

Na to však potrebujem nielen vyjsť, ale aj pevne stáť, keď sa o moje zmysly, o moju myseľ, o moje srdce uchádza iný „boh" – hluk, práca, ľudia, lákavé ponuky hriechu a sveta. Neujsť, keď sa mi myseľ túla kade-tade, kým nerozpoznám, že aj moje možno oprávnené rozhorčenie, hnev či smútok sú dielom zlého, ktorý ma chce presvedčiť, že on má svet vo svojich rukách a že môj boj je prehratý. Ako často sa mi už Ježiš v takej chvíli prihovoril: „Neboj sa, ja som premohol svet."

Skús aj ty zobrať dnešné čítania ako výzvu Boha stretnúť sa s ním a počúvať, čo ti povie. Aj ty budeš musieť prekonať hluk sveta, aby sa tvoje srdce utíšilo a spočinulo v Božom náručí. Môže to byť a takmer určite aj bude náročné. Asi sa ti to nepodarí na prvý raz. Ale skús to – postav sa pred Pána, možno práve tam, kde teraz si, upriam svoje srdce i myseľ na neho a skús počúvať, či sa v tebe rozhostí ticho. Možno aj uprostred hluku mesta.

To „postaviť sa" je veľmi dôležité – ide o rozhodnutie venovať čas Bohu. Skús tak stáť pred Bohom aspoň pätnásť minút. V mysli sa ti bude objavovať množstvo myšlienok, spomienok, práce, problémov... Ani jeden z nich nerieš, ale zakaždým hovor: „Pane, zmiluj sa! Dávam ti túto vec, tento problém, tohto človeka." Možno budeš potrebovať takých státí pred Bohom viac, kým sa ti očistí myseľ i srdce od nánosov bolestí, spomienok, sveta. Ale nevzdaj to. Ako Eliáš vyjdi z jaskyne svojho sveta a stoj pred Bohom. On sa ti prihovorí...

Svätá Terézia z Avily hovorí, že keď sa začíname modliť, často je to namáhavá práca, ako keď nosíme vo vedrách vodu a polievame záhradu. Keď však Boh vidí naše úsilie a námahu, príde a privedie do našej záhrady kanál, takže nám už len stačí čerpať z neho a polievať najbližšiu pôdu. A keď Boh uvidí, že neustávame vo zveľaďovaní svojej záhrady, pošle zúrodňujúci dážď a naša duša môže odpočívať, lepšie povedané spočívať v Bohu. Utíši sa „ako nasýtené dieťa v matkinom náručí" (Ž 131, 2).

Nech nie je nosenie vody vo vedrách tvojím cieľom. Túž po niečom viac, po Božom daždi pre záhradu tvojho srdca. Pritom neustávaj s nosením. A Boh ťa povedie, odmení, pozdvihne. Len maj odvahu každý deň neostať v jaskyni (prípadne v istote loďky, aj keď na rozbúrenom mori) a stáť pred Pánom. Dozvieš sa „veľké, nevystihnuteľné veci, o ktorých nevieš" (Jer 33, 3).

Všemohúci a večný Bože, osmeľujeme sa volať ťa Otcom, lebo si nás prijal za svojich; pomáhaj nám stále rásť v synovskej láske, aby sme raz dosiahli prisľúbené dedičstvo. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Na stiahnutie

10. 8. 2014 A4.doc

Návrat späť