mám bratov Cyrila a Metoda (ten práve dnes slávi narodeniny) a jeden zo synovcov sa volá Cyril. Oslavy boli 5. júla u nás každý rok, odkedy si pamätám. Už týždeň vopred sme doma vyspevovali piesne k svätým Cyrilovi a Metodovi zo spevníka (otecko bol kantor), na samotnú slávnosť sme išli všetci na svätú omšu a bol slávnostný obed. Potom prišli príbuzní a gratulácie s oslavou pokračovali dlho do večera. Ako deti sme tak priamo v rodine nasávali úctu k našim veľkým vierozvestom a patrónom. Lebo to neboli len oslavy tých, čo mali meniny a narodeniny, ale oslavy aj tých, ktorých mená nosia.
Vernosť vo viere bola v našej rodine zakorenená aj vďaka socialistickému útlaku. Už som tu kedysi písal, že môj otec musel pre vieru opustiť zamestnanie učiteľa, pričom bol už v postavení riaditeľa školy s perspektívou kariérneho postupu. Mali sme v ňom veľmi silný príklad uprednostnenia viery, Boha pred svetom. A s mamou nám boli príkladom manželskej súdržnosti, keď mama napriek nátlaku širšej rodiny obhajovala a podporovala otcovo rozhodnutie.
Tak sme sa už ako deti učili, že dedičstvo otcov je živá viera v Boha, život podľa jeho prikázaní, podľa učenia Cirkvi bez ohľadu na dobu, v akej žijeme. Naši rodičia vždy dbali o to, aby sa nám dostala do rúk dobrá náboženská literatúra (naučil som sa čítať ako päťročný, keď som lúskal starý kalendár Posol Božského Srdca). Hľadali spôsoby, ako sa dostať k samizdatom, ku knihám s náboženskou tematikou, vydávaným v zahraničí. Povzbudzovali nás k častému prijímaniu sviatostí, učili nás rozoznávať dobré od zlého... Neuchránili nás tým od zlyhaní, ale azda práve vďaka takej výchove a Božej milosti sme aj dnes všetci pri Bohu.
Dedičstvo otcov je živá viera v Boha, praktizovaná v každodennom živote. Skús si dnes napísať svoje svedectvo o prežívaní viery v Boha. A potom ho niekomu povedz, pošli, prečítaj. Aby sa tak dedičstvo otcov upevňovalo a rástlo. Bez svedectva totiž viera nerastie. Cirkev je povolaná, aby svedčila o Bohu a jeho diele vykúpenia človeka. To znamená, že ty si povolaný svedčiť. Nemlč! Ak by svätí Cyril a Metod prišli k nám len so skutkami, ale ich ústa by boli nemé, asi by dnes v našich krajoch viery nebolo. Alebo by Pán Boh musel hľadať iné cesty, ako nás pritiahnuť k sebe. Ale solúnski bratia nemlčali. Tak prijmi aj toto ich dedičstvo a hovor o tom, ako ťa Boh miluje a ako sa ty usiluješ milovať Boha.