Zamyslenia na 2. cezročnú nedeľu: Povolanie

„Do úst mi vložil pieseň novú, chválospev nášmu Bohu" (Ž 40, 4).

Vieš, čo je základným povolaním každého človeka? Spievať Bohu chválospev – predovšetkým tým, ako žijem. A občas (najlepšie stále) aj slovami, srdcom, jasaním.

Vieš, prečo je svet dnes v takom neporiadku a nepokoji? Lebo Božie deti sa nechali odlákať od chválospevu svojmu Bohu a pejú chvály na mamonu (napríklad aj neustálym sťažovaním sa na nízke platy a vysoké ceny).

Vieš, ako sa to dá napraviť? Začni spievať chválospev svojmu Bohu. Ak treba, začni tým, že odprosíš tých, ktorým si ublížil, že nahradíš škodu, že pôjdeš na spoveď. Že zmeníš svoje zmýšľanie – pros Ducha Svätého, aby ti ukázal, v čom ho potrebuješ zmeniť. Že prestaneš spievať chválospevy tohto sveta (s jediným refrénom: Peniaze, zdravíčko, sex...) a začneš vidieť Boha, jeho dielo a svoju úlohu v ňom.

To je však len začiatok chválospevu. Chceš vedieť, čo je jeho pokračovaním?

V Poľsku žije muž, volá sa Piotr Zalewski. 17. novembra 2008 sa ako narkoman, zlodej, bitkár a neviem čo všetko stretol s Ježišom. Nie pri nejakom zázraku. Hnaný neodbytným vnútorným hlasom vošiel do kostola a išiel na spoveď. Počas nej sa na kňaza naštval, lebo mu povedal „sladkú" vetu: „Celé nebo sa raduje z tvojho šťastia." Chcel odísť, ale vytrval do konca. S Ježišom sa stretol pri slovách: „Ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov v mene Otca i Syna i Ducha Svätého." Bol oslobodený. Ako bonus navyše počul o chvíľu pri svätej omši (počas ktorej sa spovedal), slová: „Blažení tí, čo sú pozvaní na Baránkovu hostinu." Stal sa blaženým. Prijal Krista. A dnes mu spieva novú pieseň – všade a každému ohlasuje, čo s ním Ježiš urobil.

Možno si povieš, že jemu sa ľahko ohlasuje, keď mal taký zážitok. Nie je to tak. Piotr hovorí, že sa spočiatku hanbil pred ľuďmi vyznať svoju lásku k Ježišovi, dokonca neraz klamal, keď stretol známych a pýtali sa ho, odkiaľ alebo kam ide. Nechcel kamarátom narkomanom či susedom, ktorí ho poznali ako drzého a vulgárneho človeka, povedať, že ide zo stretnutia s Ježišom. Veľmi rýchlo však zistil, že nerobí dobre. Nevedel však, čo má robiť. Keď raz počúval kázeň jedného kňaza, počul veľmi jednoduché slová, ktoré ho veľmi upokojili: „Ak chceš evanjelizovať, tak popros Boha o odvahu." Také jednoduché a samozrejmé, ale pre neho to bola veľmi objavná veta. Uvedomil si, že dovtedy sa nemodlil s takýmto úmyslom. Hneď sa vzchopil a s vierou povedal Bohu: „Ak chceš, aby som ohlasoval tvoju slávu, daj mi odvahu a možnosti, aby som sa k tebe mohol priznať."

Takže čo má byť pokračovaním tvojho chválospevu Bohu? Ohlasovanie toho, čo pre teba urobil. Že sa toho bojíš? Popros Boha o odvahu: „Ak chceš, aby som ohlasoval tvoju slávu, daj mi odvahu a možnosti, aby som sa k tebe mohol priznať."

Každý je povolaný spievať chválospev nášmu Bohu. Každý spôsobom, ku ktorému ho povolal Boh. A tu je záverečná otázka tohto textu: Vnímaš a prežívaš svoj život ako povolanie? Nie si tu náhodou, nejdeš životom bezcieľne a nezmyselne, hoci sa ti to niekedy môže zdať. Máš presnú úlohu v Božom pláne. Ako manžel či manželka, ako zasvätený, ako kňaz, ako slobodný, ako dieťa, ako človek nad hrobom... Nik nie je mimo.

Tak spievaj :-) Ak budeš mlčať, tvoj hlas bude chýbať. Aj v referende.

Na stiahnutie

18. 1. 2015.doc

Návrat späť