SK | DE | EN
mapa stránok | RSS

Facebook RSS Google+ Twitter YouTube

Akoby nevidel, že postarať sa o možno trinásť chlapov (Ježiš plus Dvanásti) si vyžaduje úsilie, ktoré presahuje sily jednej ženy. Musíme si však uvedomiť, že Písmo málokedy hovorí o veciach, ktoré v tej dobe boli pokladané za samozrejmé – vďačnosť, vyjadrenie uznania, pochvala... Písmo nás učí to, čo samozrejmé nebolo (a nie je ani dnes) – dať na prvé miesto Boha.

V tomto kontexte môže vyznievať Rok milosrdenstva – osobitne v týchto dňoch po útoku v Nice – zvláštne, ak nie priam nepochopiteľne. Toľko zla v jednom skutku – a milosrdenstvo nás volá odpustiť, pomáhať, nepreklínať, žehnať... Slovom, dať na prvé miesto Boha.

Presne to urobil Abrahám – prišli hostia a on v nich vnímal to, čo hovorí naše príslovie: „Hosť do domu – Boh do domu." Aj Abrahám podobne ako Marta prichystal hostinu. Nesmiernu hostinu – veď zabiť teľa pre troch ľudí a k tomu napiecť chlebové placky z približne 27 kilogramov múky (toľko podľa niektorých obsahujú tri miery) je extravagantné. Ani v tomto prípade Písmo nehovorí o vďačnosti hostí Abrahámovi, a už vôbec nie sluhom. To bolo iste samozrejmé v krajoch, kde pohostinnosť bola jedným z najvyšších zákonov. Spomína však nečakanú odmenu – Abrahám a Sára budú mať dieťa.

Akú odmenu dostal Marta za svoju námahu a starostlivosť? Okrem Pánovho poďakovania (čo bolo samozrejmé, preto to Písmo ani nespomína) o inej odmene nevieme. No dnes ju uctievame ako svätú, lebo keď urobila hostinu Bohu, on pripravil pre ňu večnú hostinu.

Dnes nie je samozrejmé pozývať do domu cudzích ľudí. Dokonca ani nie celkom cudzích, ale ani takých, ktorých poznáme napríklad z kostola, s ktorými sa dávame znak pokoja. Akoby už neplatilo: „Hosť do domu – Boh do domu." Máme svoj okruh ľudí a každý nový človek akoby bol problémom. Prečo? Lebo pozvať niekoho k sebe znamená vytvárať vzťah, investovať doň, obetovať čas, niečoho sa zrieknuť (napríklad svojho pohodlia a pozerania televízie). Znamená to však aj počúvať možno odlišné názory a vedieť na ne s láskou reagovať. Znamená to stretnúť sa s človekom s inou povahou, temperamentom a prijať jeho odlišnosť, ktorá nám spočiatku môže liezť na nervy.

Viete, prečo je na svete terorizmus? Lebo sa oddeľujeme. Lebo sa navzájom neprijímame. Lebo nám ten druhý nie je bratom či sestrou, človekom, v ktorom vidím Ježiša. Iste, je to povedané zjednodušene, ale veľmi veľa zla pochádza presne z toho – ľudia nevnímajú, že sú milovaní, a tak sa ľahko dostanú na cestu zla.

Dnes môžeš urobiť krok k pokoju vo svete a k vlastnej radostnej večnosti – pozvať k sebe na návštevu človeka, rodinu, ľudí, ktorí u teba ešte nikdy neboli. Priprav im hostinu – ak na to máš, aj vonkajšiu, ale každý, aj najchudobnejší môže pripraviť hostinu srdca svojou pozornosťou, záujmom, pochopením, radosťou... Dnes môžeš prežiť prítomnosť Boha v tvojom dome! Raz ťa za to Boh privíta doma u seba...