Boh hovorí: „Poď!" človekovi, ktorého povoláva do úzkeho vzťahu so sebou, a človek hovorí: „Poď!" Bohu, ktorého túži mať blízko nielen ako ochrancu, ale aj a najmä ako predmet svojej lásky. Tento vzájomný vzťah je najkrajšie vyjadrený v Piesni piesní, kde ženích viackrát (2, 10. 13; 4, 8) pozýva snúbenicu, aby bola s ním. Ale aj snúbenica volá na ženícha: „Poď, milý môj..." (7, 12). Keď takto vnímame slovíčko „poď", objavuje sa nám širší pohľad na dnešné Ježišovo „poď", ktoré adresoval niektorým ľuďom. Iste, povolával ich k nasledovaniu, sequela Christi, ale nielen v zmysle učeníctva, ako aj a najmä v zmysle obapolnej láske, bytia spolu. Pozýval ku vzťahu.
V čom spočíva podstata vzťahu s Ježišom? Je ňou zmluvná láska. Možno si povieš, že slovo zmluva v kontexte lásky znie divne a akosi k nej nepatrí. No nejde o zmluvu ako obchodný vzťah (ty mi dáš to a ja ti dám ono), ale o zmluvu v biblickom význame. Zmluvu, ktorá znamená: Ja som tvoj a ty si môj. Ktosi to vyjadril slovami: „Tak pre Boha ako aj pre ľudí zmluva rodí úplne nové vzťahy: nikto z dvojice už nebude ďalej existovať bez toho, aby nerátal z druhým."
Boh aj dnes hovorí: „Poď!" A hovorí to aj tebe. Chce ťa voviesť do vzťahu vzájomnej lásky. Prisľubuje ti blažený život už tu na zemi a po ňom večnosť s ním. A od teba chce len veľmi málo – zachovávanie prikázaní, ktoré ani nie sú prikázaniami, ako skôr opatreniami starostlivého otca, ktorý nechce, aby si jeho deti ublížili či pokazili život.
Zmluva s Bohom – zmluva lásky – je pre teba veľmi výhodná. Zaručuje ti dobrý, pokojný a radostný život. Aj keď jeho súčasťou je utrpenie, ktoré však pri správnom prežívaní nadobúda hodnoty diamantov na korune, ktorou ťa Boh ozdobí na konci tvojho pozemského života.
To všetko nie sú nadnesené slová, nie je to nedosiahnuteľný ideál. Už dnes môžeš tento vzťah prežívať, ak odpovieš Bohu: „Idem." A potom dávaj pozor na svoje srdce, aby už nešlo za inými bohmi... („Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela" – Gal 5, 16). Vo všetkom, čo budeš robiť, myslieť, hovoriť, už budeš musieť, ale aj môcť počítať s Bohom. A nebudeš robiť nič, kde by si ho nemohol zobrať so sebou. Chceš príklad? Uvediem veľmi jednoduchý – pozeranie televízie. Keď zapínaš telku, polož si otázku: „Môžem k sledovaniu tohto programu pozvať Ježiša? Nebude plakať nad filmom aj nado mnou?"
Skúsiš žiť zmluvnú lásku? Stojí to za to!!!
PS. Všakže sú nádherným vyjadrením vzťahu zmluvnej lásky slová dnešného responzória: „Ty, Pane, si moje jediné dobro"?