Dnešná nedeľa, hoci je už súčasťou
nového liturgického obdobia, je zároveň dozvukom slávnosti Zjavenia Pána. Na
samotnú slávnosť sme čítali evanjelium o troch mudrcoch, ktorým sa Ježiš
zjavuje, minulú nedeľu to zas bolo evanjelium o Ježišovom krste, pri
ktorom jeho Otec zjavuje, kto Ježiš je. Dnes čítame ešte príbeh o svadbe
v Káne, kde Ježiš premenil vodu na víno a tak zjavil seba samého
učeníkom, ktorí v neho uverili. Tým sa završuje celá slávnosť Zjavenia
Pána. To sú strohé informácie.
No Duch
chce tieto udalosti aj pre nás, pre našu dobu naplniť životom, dať im rozmer,
ktorý môžeme reálne žiť v našich podmienkach a okolnostiach. Pozrime
sa preto na prvé čítanie – z Knihy proroka Izaiáša, aby sme obraz
svadby v Káne videli v iných, širších súvislostiach.
Boh
ústami proroka neoslovuje jeden svadobný pár, ale celý Izrael, v konečnom
dôsledku každého človeka jednotlivo i celé ľudstvo ako celok. Sľubuje, že
každý z nás môže a má byť „žiarivou korunou v Pánovej ruke, kráľovským vencom v ruke
svojho Boha" (Iz
62, 3). Boh hovorí, že nebude mať pokoja, kým sa to nestane. On
sám to urobí!
A to
nie je všetko. Boh dáva svojim nové meno: Moja potecha a Nevesta. Keď Boh
dáva niekomu nové meno, tak to nie je len nejaká prezývka, ale toto pomenovanie
sa uskutočňuje, nastáva skutočná zmena opusteného a nemilovaného na úplne
novú kvalitu. A to až v takej miere, že Boh má radosť z tých,
ktorí sa takto premenili.
Vo svetle
toho, čo sa vo štvrtok stalo v Spišskej Starej Vsi, vnímam, ako veľmi
potrebujeme v našej Cirkvi takto formovať zmýšľanie a vedomie ľudí.
Dávať dôraz na to, kým sme. Áno, sme hriešnici, ale omilostení, omilosrdnení,
ospravodlivení. Boh na nás hľadí ako na svoju Nevestu, ako na svoju Potechu, má
z nás radosť, obľúbil si nás. Až tak, že nám dáva nové víno, ktoré
rozveseľuje srdce človeka – nové zmýšľanie, ktoré nás neubíja, ale dvíha
k oslave a oslobodzuje od zla. Ak takto zmýšľame, ak podľa toho aj
konáme, je veľmi nepravdepodobné, aby sme konali zlo. Nielen také strašné, ako
sa stalo vo štvrtok, ale aj úplne „všedné" zlá, ktoré vyznávame, keď pri úkone
kajúcnosti ľutujeme všetko, čoho sme sa dopustili „myšlienkami, slovami,
skutkami a zanedbávaním dobrého".
Nech sú
tieto dni pre nás znova dňami pokánia za zlo, ktoré sa stalo, ale aj dňami zmeny
zmýšľania – keď budeme vnímať, že sme vzácnou perlou v Pánovej korune. Veď
Ježiš ťa našiel a kúpil za cenu svojho života! Si vzácny v Božích
očiach! Povedz o tom niekomu, kto sa umára vo svojich slabostiach,
zlyhaniach či trápeniach. Nech aj v jeho srdci zažiari nové svetlo –
Ježiš.