Listy Božím domácim (pozri Mt 10, 24)
Lebo ten Spravodlivý
tretieho dňa vstal z mŕtvych.
Takto vnímam posolstvo
dnešných čítaní. Moja viera nestojí na tom, či ma Boh zachráni či nezachráni
pred utrpením či smrťou, ale na tom, že mi sľúbil večný život s ním.
A či ma k tomuto cieľu povedie cez chudobu alebo bohatstvo, cez
zdravie či chorobu, cez úspech alebo zlyhanie, cez moc alebo bezmocnosť, všetko
prijímam a chcem sa usilovať v každej situácii žiť tak, aby ľudia
okolo mňa túžili žiť s Ježišom.
Ako ľahko sa mi to píše.
A ako ťažko sa to neraz žije. Práve preto nám Boh rozmieňa večnosť na
drobné a nežiada od nás vernosť pre zajtra, ale pre dnes. Dnes mám konať
dobro, ktoré Boh pre mňa pripravil (porov. Ef 2, 10).
Bol tu pápež a zanechal
nám (verím, že v mene Boha) kopec domácich úloh. Mňa osobne veľmi oslovili
slová kontemplácia, tvorivosť, nová abeceda, chlieb, cesta, proroctvo, súcit.
Sú to pre mňa úlohy na dnes a zároveň na roky. Čo oslovilo teba?
Možno by sme mali prestať na
niekoľko mesiacov (a možno aj dlhšie) hľadať nové myšlienky, písať nové úvahy
či iné texty, a znova a znova čítať, čo nám Svätý Otec povedal, znova
a znova uvažovať, k čomu nás Boh jeho návštevou povolal. Aby sme to,
čo sme posledné dni zažili a najmä počuli, nezasypali vrstvou iných slov,
„svármi, bojmi, rozbrojmi, vraždením a závisťou", ako píše vo svojom liste
svätý Jakub. Namiesto toho hľadajme „múdrosť, ktorá je zhora: „... cudná, potom
upokojujúca, skromná, zmierlivá, plná milosrdenstva a dobrého ovocia,
nepochybujúca a bez pretvárky" (Jak 3, 17).
Boh nám pomôže. Ak budeme
jeden druhého vnímať ako Boží dar. Ak sa budeme navzájom prijímať ako Božie
deti (porov. Mk 9, 37). Predstav si v tejto chvíli človeka, ktorého
by si najradšej už nikdy nestretol. To je jedno, z akého dôvodu. Čo
urobíš, ak sa s ním stretneš pri nebeskej bráne? Vojdeš s ním do neba,
ruka v ruke? Alebo sa otočíš a pôjdeš inde? Kde inde? Alebo sa otočí
on a pôjde inde? Čo keď ti Boh vtedy povie: „Choď za ním a priveď ho
späť"?
Ideme do neba. No nikto
nejde sám...