Pokrm na cestu (19. nedeľa v Cezročnom období)

Listy Božím domácim (pozri Mt 10, 24)

Všimni si v dnešnom prvom čítaní, akú silu dostal Eliáš, keď jedol chlieb, ktorý mu doniesol anjel: „Posilnený týmto pokrmom šiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božiemu vrchu" (1 Kr 19, 8).

Aj my dostávame – a nie len dva razy ako Eliáš – pokrm na cestu: telo a krv samotného Ježiša v Eucharistii. Máme ho prijímať čo najčastejšie, lebo naším cieľom nie je nejaký vrch na zemi, ale nebo. Naša cesta je náročnejšia a pre takmer všetkých aj dlhšia ako bola cesta Eliáša. Ježiš pritom prízvukuje: „Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky" (Jn 6, 51).

Eliáš to mal pomerne jednoduché. Zobral chlieb, zjedol ho, vypil vodu a šiel. My to máme zrejme náročnejšie – lebo eucharistický chlieb je osoba, sám Boží Syn. Nemôžeme si ho len tak zobrať, lebo osobu nemôžem vlastniť, nemôžem si ju prisvojiť. No s osobou môžem vytvoriť vzťah, ktorý je však zmysluplný len vtedy, ak je vzájomným darovaním sa. Ježiš túto podmienku spĺňa absolútne, dáva sa bez akéhokoľvek obmedzenia. My to nedokážeme a ani nemôžeme, lebo sme stvorení ako obmedzené ľudské bytosti a ešte aj postihnutí následkami dedičného hriechu. Ale to neznamená, že sa o sebadarovanie – aspoň v nejakom stupni – nemáme usilovať.

V čom také darovanie sa spočíva? Začína sa krstom, v ktorom sa stávame súčasťou Cirkvi, Kristovho tajomného tela, a pokračuje tým, čo v týchto textoch často spomínam: modlitbou, poznávaním Písma a učenia Cirkvi, slávením sviatostí, životom v spoločenstve, službou v Cirkvi i v spoločnosti a vydávaním svedectva. Toto je šesť prvkov, ktoré žije Cirkev od svojich počiatkov (pozri Sk 2, 42 – 47; 4, 32 – 35). Stupeň ich prežívania určuje zrelosť či nezrelosť kresťana.

Eucharistia, živý chlieb, je na jednej strane darom, na strane druhej úlohou. Darom, lebo je daná nezištne, zadarmo, pre každého, kto chce. Úlohou, lebo jej prijímanie vyžaduje život podľa Ježišovho príkladu – ak sa totiž prijímaním Eucharistie premieňame na Ježiša, má byť na nás vidno, že žijeme ako Ježiš. Svätý Pavol to píše Efezanom: „Napodobňujte Boha ako milované deti" (Ef 5, 1).

Nie je to ťažké. Ak miluješ Ježiša.

Je to ťažké. Ak to vnímaš ako povinnosť a bremeno. Bez lásky k Ježišovi.

Na stiahnutie

8. 8. 2021.doc

Návrat späť