Pán sa stará (17. nedeľa v Cezročnom období)

Cesta radosti - Pán sa stará (17. nedeľa v Cezročnom období)

Prvé čítanie a evanjelium dnes spája (okrem iného) úplne realistický pohľad dvoch postáv – Elizeovho sluhu a apoštola Ondreja. Prvý hovorí pri pohľade na dvadsať chlebíkov: „Ako mám toto dať stovke chlapov?" A druhý pri pohľade na päť chlebov a dve ryby: „Ale čo je to pre toľkých!?" (Bolo tam okolo päťtisíc mužov.)

Aj my – úplne správne a opodstatnene – by sme v takej či podobnej situácii povedali to isté. Keď teda Boh v oboch prípadoch urobil zázrak, čo nás ním chcel naučiť?

V prvom rade to, že prvoradý nie je zázrak, ale udalosť ako znamenie. Potrebujeme vidieť „za" nasýtenie množstva ľudí. Boh nám dáva znamenie, že sa vie o všetko postarať. Vari nie je každoročná úroda jasným dôkazom tejto pravdy?

A druhá vec, ktorú nás dnešné texty učia, je to, že Boh pre nasýtenie iných potrebuje nás. Keď na nič iné, tak aspoň na to, aby sme tých pár chlebíkov doniesli a ponúkli.

Obe tieto pravdy si vyžadujú našu dôveru, každodenný zápas o naše zmýšľanie, zamerané na seba. Ak by totiž Ježišovi išlo len o zázrak, tak vlastne zlyhal – nasýtil pár tisícov, ale milióny dodnes hladujú a zomierajú od hladu; im nepomohol. Ale ak sa jedná o znamenie, tak je jasné, že hlad sa dá zmierniť, hladného možno nasýtiť, ak sa podelíme, ak prestaneme hľadieť v prvom rade na seba.

Dajme si tento týždeň predsavzatie, že nevyhodíme žiadne potraviny (čo by sa malo stať samozrejmosťou). Pozvime niekoho k stolu, niekomu niečo z nášho jedla odnesme, vynechajme jeden nákup potravín a ušetrené pošlime niekomu, kto sýti hladných (pozri napr. marysmeals.sk)... A zažijeme, že Pán sa skutočne stará. Len potrebuje k tomu nás. Teba. Mňa.

Na stiahnutie

28. 7. 2024.doc

Návrat späť