Cesta radosti - Múdrosť (20. nedeľa v Cezročnom období)
Veľmi sa mi páči, že Ježišovu reč
o eucharistickom chlebe (Jn 6, 51 – 58) dnes Cirkev v liturgii
spája s múdrosťou (Prís 9, 1 – 6). Lebo len Múdrosť vie vymyslieť
niečo také, ako je Najsvätejšia oltárna sviatosť, Eucharistia. Boh sa dáva za
pokrm tým, čo v neho veria, a premieňa ich na seba. Zbožstvuje nás...
To síce presahuje náš rozum, ale to neznamená, že je to bláznovstvo, ako si to
mysleli mnohí z tých, čo počúvali Ježiša.
Ak
veríme Bohu, tak našou najväčšou múdrosťou je poslúchať jeho slovo a s vierou
prijímať Chlieb života, lebo to nám zabezpečuje večný život. Hej, raz zomriem
(ak sa dovtedy Ježiš nevráti), ale viera vo vzkriesenie tela mi hovorí, že raz
vstanem z mŕtvych a budem žiť večne. Neviem si to predstaviť, ale je
isté, že ten večný život je oveľa lepší, ako ten najlepší život tu na zemi.
Možno
povieš, že tomu neveríš a že neveríš ani v prítomnosť Krista
v eucharistickom chlebe. A že keď zomrieš, aj tak už nič nebude. Ak
máš pravdu ty, tak obaja po smrti už jednoducho nebudeme. Ale ak mám pravdu ja,
čo bude s tebou, keď zomrieš?
Múdrosť
pripravila hostinu. Tu nám dáva jej závdavok, aby sme raz hodovali celú
večnosť. Vôbec si to neviem predstaviť. Ale pokladám za rozumné veriť tomu
a podľa toho konať, aby som po smrti nebol zaskočený a nepripravený.