Je čas na nový oheň! Touto vetou
som končil text pred týždňom a tou istou vetou začínam tento. Lebo príkaz
milovať Boha si ten nový oheň vyžaduje.
V prvom
rade si všimni, milovaný Boží domáci, že je to príkaz. „A vari sa dá láska
prikazovať?" Vidíš, že sa dá. Mojžiš o tom nediskutuje. Jednoducho
prikazuje (Dt 6, 5; odporúčam naučiť sa naspamäť túto modlitbu Izraela).
Lebo láska je rozhodnutie, dennodenne obnovované a mnohorako potvrdzované
životom podľa Božích prikázaní. Aj Pán Ježiš povedal, že dôkazom toho, že ho
niekto miluje, je zachovávanie toho, čo prikazuje (pozri Jn 14, 15. 21.
23).
Nejde
teda o pocity či mimoriadne zážitky. Ide o rozhodnutie, poslušnosť
a vernosť. Každé ráno má byť moja modlitba rozhodnutím znova kráčať po
Božích cestách; každý večer má byť moja modlitba vďakou za dar schopnosti
milovať – teda poslúchať (ak treba, tak aj odprosením za zlyhania
v láske). A mnohokrát cez deň má byť moja modlitba akýmsi pohľadom
k Ockovi s otázkou: „Je to dobre, Otecko?" Alebo s prosbou:
„Tatuško, nevládzem. Posilni ma, prosím. Daj mi múdrosť, neviem, ako ďalej."
Toto
všetko máme prežívať v tom, čo zvykneme nazývať všednosť či každodennosť. (Trochu
opíšem tú svoju tento týždeň – rozvážanie hnoja na pole, oranie, upratovanie
v záhrade, oberanie jabĺk, korektúry textov pre jeden časopis, pozerali
sme s manželkou film v telke, dokončovanie opravy chodníka... Taký
všedný život.) Ale keď Boh tvorí každý deň nový, keď je jeho láska k nám
každý deň nová, vari môže byť nejaký deň všedný, nudný, stereotypný?
Pre
nás, pokazených následkami dedičného hriechu, to tak často je. No existuje
riešenie – oheň Božieho Ducha. Ten nám dáva schopnosť vidieť, počuť, vnímať
Boha, ktorý neprestajne koná.
Žijeme
v dobe výrazných vonkajších obmedzení. Ale Ducha nemožno obmedziť.
Hľadajme možnosti, kde a ako v nás môže planúť nový oheň. Ak nemôžem
byť účastný na svätej omši, môžem celý ten čas doma venovať čítaniu Písma,
modlitbe, rozhovorom na duchovné témy v rodine... Nový oheň, nové
možnosti, nové cesty!