Čo po Roku viery?

Bolo by to hrozné, keby sa pre nás s ukončením Roka viery zatvorili aj dvere viery. Keby sme museli ostať žiť na zemi, ale už bez možnosti čokoľvek zmeniť, napraviť. Len pokračovať v úplne rovnakom štýle, aký sme žili doteraz. Len si to predstav: odteraz až do konca sveta každý deň do práce, každú nedeľu do kostola, každý ráno a večer modlitba, trikrát či päťkrát denne jesť, toaleta, televízor, návštevy... Presne tak ako doteraz. Ale s jednou jedinou zmenou – už sa nič nedá vylepšiť na tvojom živote. Bez akejkoľvek perspektívy pozitívnej alebo hoc’ aj negatívnej zmeny. Len rutinný stereotyp. „Ako za dní Noema..." (Mt 24, 37). A predsa je zaujímavé, že Cirkev akoby práve to naznačovala – ži ďalej tak, ako si žil doteraz. Ale s jedným veľkým dôvetkom: S Ježišom!

Ten náznak vidím vtom, že v bohoslužbe slova Prvej adventnej nedele je presne ten istý žalm, aký sme spievali na sviatok Krista Kráľa: „Zaradoval som sa, keď mi povedali..." (Ž 122, 1). Akoby nám Cirkev naznačovala, že po skončení trojročného cyklu nedeľných čítaní zo Svätého písma sa nič nemení, že len pokračujeme tam, kde sme pred týždňom skončili. Že tak, ako sme s radosťou išli do chrámu oslavovať Krista Kráľa, tak s rovnakou radosťou sa máme pripravovať na Ježišov druhý príchod, o ktorom hovorí prvá časť Adventného obdobia. (Kde sú ešte Vianoce... To len obchody šalejú. A my s nimi L)

Takže nebojme sa a vykročme do ďalších dní nášho života s jednou veľkou nádejou – Boh nás nenechá bez šance na zmenu. Len chce našu spoluprácu a ochotu. Všimni si, že v modlitbe dňa tejto nedele prosíme práve o ochotu – o ochotu konať dobré skutky. Akoby sme Bohu hovorili o svojom určitom sebavedomí – zvládneme to, len potrebujeme ochotu. Ale hneď aj o vedomí slabosti – „pomáhaj nám kráčať". Chodiť vieme od detstva a pokiaľ neochorieme, tak sa to v podstate nedá zabudnúť. No veľmi dobre vieme, že môžeme chodiť aj tam, kde Boh môže ísť snami len veľmi ťažko, kde Boh snami síce ide, ale len pribitý na kríž, možno znovu ukrižovaný – cestou zla, ubližovania, egoizmu, cestou hriechu. Preto prosíme: „Pomáhaj nám kráčať." A kde? V ústrety Kristovi. Teda nie hocikde, kde sa nám vidí lepšie či kde nás ťahajú naše zmysly či túžby. V ústrety Kristovi.

A prečo? „Aby nás... posadil po svojej pravici." To jest na čestné miesto. Že tam bude tlačenica? Ľudsky možno áno, ale viem, že Boh si stým dá rady. Že má miesto po svojej pravici pre miliardy ľudí. Ktorí majú ochotu konať dobré skutky a kráčať mu v ústrety...

Všimli ste si, že v tejto modlitbe (ale aj v ostatných liturgických modlitbách tejto nedele) nachádzame akoby dva prvky? Daj nám ochotu – konať dobré skutky. Pomáhaj nám – kráčať. Boh chce, aby sme sním spolupracovali. Aby sme urobili svoju časť práce – konali, kráčali. Aby sme mali pocit užitočnosti. To je jedna strana. A druhá je naša obmedzenosť; chceme, ale vieme, že bez neho to nejde. Nie že pôjde ťažko. Jednoducho nepôjde. Sme odsúdení k spolupráci. Daj nám, pomáhaj nám.

Toto je celý náš ľudský život. A je to krásny život! Ako to kdesi povedala svätá Terézia z Avily: „Neboj sa, lebo Boh a ty môžeš všetko a vieš všetko. Čo nevieš ty, vie Boh, a čo nemôžeš ty, to môže Boh."

A Boh ťa pochváli, ak budeš takto volať a takto robiť: dôverovať Pánovi a vkladať do svojich skutkov celé svoje srdce a všetky sily. Samozrejme, inak vkladám srdce i sily do umývania riadov a inak do písania tohto textu. Ale túžim, aby som aj tú najjednoduchšiu prácu konal sním. Na to neraz stačí vzbudiť si ráno všeobecný úmysel: „Všetky práce tohto dňa chcem konať s tebou," prípadne dodať: „...a obetujem ich za ..." No ak stojíš pred niečím vážnejším (ako napríklad ja pred písaním týchto textov J), tak je potrebné obrátiť sa k Bohu oveľa konkrétnejšie: „Daj nám ochotu... a pomáhaj nám kráčať..."

Celkom ma poteší, ak sa modlitba tejto nedele vryje do tvojho srdca a stane sa súčasťou tvojho modlitbového života. Viem, že nič nemáš z toho, že ja sa poteším. Ale keď už mne to urobí dobre, o čo viac to urobí dobre a poteší Boha, ktorý čaká len na tvoje volanie, aby ti vyšiel v ústrety!

Atu je teda nedeľná modlitba celá. Všimni si, čo sa v nej sľubuje. Láka ťa taká odmena? Mňa veľmi. Aj keď bude po tej pravici veľká tlačenica. Čím väčšia, tým lepšie! Bude to znak, že je veľa vykúpených!

Prosíme ťa, všemohúci Bože, daj nám ochotu konať dobré skutky a pomáhaj nám kráčať v ústrety Kristovi tak, aby nás pri svojom druhom príchode postavil po svojej pravici a voviedol do nebeského kráľovstva. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Na stiahnutie

1. 12. A4.doc

Návrat späť