Lebo viem, kto som! „Boh ma zaodial rúchom spásy" (Iz 61, 10). Som ako ženích zdobený vencom (v byzantskej liturgii ženíchovi kladú pri sobáši na hlavu veniec), ako nevesta okrášlená šperkami. Rozumieš? Som stredobodom svadobnej hostiny – Boh a ja. Iste aj z toho vyplýva Pavlova výzva k ustavičnej radosti (pozri 1 Sol 5, 16). Je to radosť vyplývajúca z toho, že viem, kto som – som vykúpený, zachránený človek, Božie dieťa, budúci majiteľ – teraz dedič – nebeského kráľovstva. To nie sú zbožné frázy, ale fakty.
Máme však krátku pamäť. Stačí veľa či málo snehu, veľa či málo dažďa, príliš horúco či príliš chladno... a šomrem, som nespokojný, radosť je fuč... A to nepíšem o politikoch, o škandáloch, o vlastných zlyhaniach... Svet, diabol a často aj my sami robíme všetko možné, len aby sme sa neradovali z toho, že sme vykúpení, že Boh sa o nás stará. Ako ľahko sa dáme presvedčiť, že Boh niečo pobabral a my to musíme krvopotne naprávať. Presne to urobili Adam a Eva v raji – Boh ich vraj oklamal (tvrdil diabol) a oni sa rozhodli zobrať veci do vlastných rúk. Z ustavičnej radosti v prítomnosti Boha prešli do samoty, utrpenia, smútku. Dodnes znášame následky ich rozhodnutia.
No vďaka Ježišovi Kristovi nie sme na tom tak zúfalo, ako boli oni po prvom hriechu. My už sme vyslobodení z otroctva hriechu. Nám už bolo odpustené (vieš spočítať, koľkokrát si už bol na spoveď?) a dostali sme moc víťaziť. Tak ju používajme! Pavol nám dnes dáva návod na radostný život – „Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky... Ducha neuhášajte, proroctvami nepohŕdajte! Ale všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte! Chráňte sa zla v akejkoľvek podobe!"
Chýba ti radosť v živote? Skúmaj svoje srdce, či ho nespútava hriech, malomyseľnosť, spomienky, nejaké zranenie..., či ideš po cesta načrtnutej svätým Pavlom. Potom choď k Ježišovi a pros o vyslobodenie, odpustenie, uzdravenie. A vtedy zažiješ, čo znamená ustavične sa radovať. Budeš Kristovou ľúbeznou vôňou, budeš prinášať nádej a radosť všetkým okolo seba!
PS. Je zvláštne, že existuje množstvo literatúry o tom, ako sa bez prestania modliť, no asi som nikdy nenatrafil na nejaký dlhší text, ktorý by hovoril o tom, ako sa ustavične radovať. Asi ho budem musieť napísať :-)