Zamyslenie na 8. nedeľu v Cezročnom období: Oddych v Božom náručí
že môžeme Bohu vo všetkom dôverovať a úplne sa na neho spoľahnúť. Dnes sa nemusím za ničím zháňať, nič riešiť, vybavovať. Mám výsadu byť len tak s tým, „ktorého moja duša miluje" (Pies 3, 1).
Dopraj si dnes takúto chvíľu. Ak máš možnosť, utiahni sa niekde do samoty (ideálne pred bohostánok v kostole) a vnímaj, ako sa Boh o teba stará. Nech sú ti v tom pomôckou dnešné čítania z Knihy proroka Izaiáša (49, 14 – 15) i z Matúšovho evanjelia (6, 24 – 34). Boh sa o teba stará lepšie ako vlastná matka!
Je veľmi užitočné stráviť takto čas po predošlých nedeliach, keď nás Ježišova Reč na vrchu konfrontovala s naším zmýšľaním i konaním, keď odhaľovala naše slabosti a poukazovala na ideál svätosti a dokonalosti. Možno sme sa cítili bezmocní a frustrovaní z vlastných zlyhaní a nedostatkov. No Boh nám dnes akoby ukazoval, že sme na ceste, na ktorú patria aj pády i poblúdenia, no že nás nikdy nenechá samých...
Preto skús byť dnes v Bohu ako dieťa v matkinom náručí. Predstav si, ako sa Boh stará o vrabcov a poľné ľalie, a uver, že oveľa viac sa stará o teba. Si jeho milovaný či milovaná. (Potrebuješ dôkaz? S veľkou bolesťou v srdci nechal zomrieť svojho Syna, aby si ty mohol byť vykúpený.)
Svet sa pred Pôstom vrhá do karnevalov a bujarých zábav. Rozumiem tomu – veď ak sa čas Pôstu vníma ako čas obmedzovania sa či zriekania, lebo tak je to zvykom, tak sa ešte zabavme, lebo najbližších sedem týždňov bude otupných, ponurých a smutných. No ak čas Pôstu vnímame ako prirodzené pokračovanie púte k dokonalosti, nepotrebujeme nejaké osobitné zábavy – veď hriešnik, ktorý denne zažíva Božie odpustenie, má denne príležitosť k radosti, lebo Boh ho pozdvihuje z pádu. Môže sa každý deň radovať ako ten, čo získal bohatú korisť (Ž 119, 162b) – veď každý deň je vyslobodený z otročenia hriechu a prijímaný za Božie dieťa...
Ako cestou pôjdeš ty v tomto pôstnom čase? Budeš spočívať v Božom náručí, nesený jeho láskou, vyznávať svoje hriechy a s radosťou i dôverou prijímať jeho odpustenie? Alebo sa budeš celý čas úporne snažiť o zachovanie nejakých predsavzatí, no na spoveď pôjdeš až na úplný záver s pocitom, že ako dobre si to zvládol? Nedaj sa zlákať na túto cestu samospasenia. Choď na spoveď hneď tento týždeň a každý deň sa usiluj zotrvávať v Bohu (aj ľútosťou). A tak zažiješ, aké radostné môže byť Pôstne obdobie, ktoré svet nenávidí a pokladá za tmu.
K tomu len jedno „ak". To všetko, čo som napísal, platí za predpokladu, že na prvom mieste v tvojom živote je hľadanie Božieho kráľovstva. Ak to tak nie je, tak to rýchlo zmeň podriadením svojho života Ježišovi – modlitbou, pokáním a potom konaním.
Na stiahnutie
26. 2. 2017.doc
Vytvoril Viadon, s.r.o., generuje redakčný systém NetBase