Zamyslenie na 34. cezročnú nedeľu: Vďačnosť
(Misericordiae vultus 5).
Dnes nemôžeme mať inú tému ako vďačnosť. Ak pre nič iné, tak pre poslušnosť Svätému Otcovi, ktorý pred rokom akoby prorocky hovoril, čo budeme dnes prežívať – sme „naplnení vďakou voči Najsvätejšej Trojici".
Možno si hovoríš, že až tak veľmi nemáš za čo ďakovať, že nič mimoriadne sa neudialo. Keď sa však pozrieš na svoj život, na život farnosti, diecézy a celej Cirkvi Božím očami, keď vystúpiš zo svojho obmedzeného obzoru, tak dôvodov na vďačnosť voči Bohu nájdeš tisíce. Len otvor oči...
Ďakujme za Svätého Otca, ktorý mal odvahu vyhlásiť mimoriadny Jubilejný rok, za všetky jeho katechézy a povzbudenia, ktorými nás neustále inšpiroval k prijímaniu i konaniu milosrdenstva. Osobne som mu veľmi vďačný za jeho skutky milosrdenstva, keď prichádzal skutočne k ľuďom na okraji. Spomínam si zvlášť na Jubileum tínedžerov, Jubileum ľudí bez domova či Jubileum väzňov. A úplne ma dostal posledným skutkom milosrdenstva – stretnutím s rodinami siedmich kňazov, ktorí zanechali svoje povolanie. Je to nesmierny prejav lásky, záujmu, dobroty...
Ďakujme za všetky Sväté brány, osobitne za tie, ktorými sme mohli aj sami prejsť. Ak dobre počítam, prešiel som ôsmimi. Koľko duší bolo vyslobodených z očistca vďaka mnohým, ktorí denne prechádzali bránami milosrdenstva. Poznám ľudí v niektorých farnostiach, kde Brána milosrdenstva bola, ktorí si urobili zoznamy, pre koho každý deň získajú plnomocné odpustky, a usilovne bojovali, aby sa nezamotali do hriechu a tak modli splniť podmienky pre ich získanie.
Ďakujme za mimoriadnych misionárov milosrdenstva. Na Slovensku ich bolo 8. Vykonali nesmierne dôležité dielo, ktorého výsledky raz uvidíme vo večnosti.
Ďakujme za všetky menšie či väčšie aktivity vo farnostiach, ktoré napríklad pomohli mnohým ľahšie sa spovedať – prijímať milosrdenstvo. A iné, ktoré zas boli prejavom nášho milosrdenstva voči núdznym vo všetkých rovinách.
A ďakujme najmä za to milosrdenstvo, ktorého sa dostalo nám osobne. Za to, ktoré vnímame – odpustenie (nielen sviatostné), zmierenie, náprava vzťahov i krívd... Ale v hlbokej viere ešte viac ďakujme za to, o ktorom ani nevieme – keď Boh zo svojej milosrdnej lásky odsúval z našich ciest všetky prekážky a nástrahy zlého, ktoré by boli nad naše sily. A iste ich bolo nesmierne veľa...
Veľmi osobne ti, milovaný Bože, ďakujem za všetky texty, ktoré som v tomto Roku milosrdenstva mohol napísať. Boli pre mňa veľkou školou počúvania tvojho hlasu a hlbokého uvedomovania si, že je to tvoje dielo, že sú to tvoje písmenká, ktoré mám milosť usporiadať do slov na tvoju oslavu.
Nech žije Kristus, Kráľ! Nech nás toto zvolanie mnohých mučeníkov pre vieru v Španielsku a Mexiku v minulom storočí oduševňuje nepoľaviť v úsilí ešte viac prinášať Krista ľuďom, s ktorými žijeme. Nemôžeme im dať väčší, krajší, lepší dar. Preto: Nech žije Kristus, Kráľ!
Na stiahnutie
20. 11. 2016.doc
Vytvoril Viadon, s.r.o., generuje redakčný systém NetBase