Zamyslenie na 33. nedeľu v cezročnom období: Vzdávanie vďaky

Prvá veta dnešného textu z Listu Hebrejom nás môže zmiasť.

„Každý kňaz koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy" (10, 11). Fakt? Nemôžu odstrániť hriechy? Tak potom aký to má zmysel? Musíme vedieť, že táto veta hovorí o starozákonných kňazoch, ktorí na obetu prinášali býkov, barany, hrdličky... Keď prišiel Kristus a obetoval seba samého, prinášanie tých obiet stratilo zmysel. Poslúžili ako predobraz, no keď Ježiš vošiel do svätyne – do neba s vlastnou krvou, obety Starého zákona prestali. Vonkajším znakom toho bolo zbúranie jeruzalemského chrámu...

Akú bohoslužbu teda koná kňaz Katolíckej cirkvi dnes? Odstraňuje jeho obeta hriechy? Nuž najprv musíme vedieť, že kňaz nekoná „svoju" obetu. Mocou Ducha Svätého a na základe svojej kňazskej vysviacky sprítomňuje jedinú obetu, ktorá odstraňuje hriechy – obetu Ježiša Krista. Robí presne to, čo Pán Ježiš prikázal pri Poslednej večeri: „Toto robte na moju pamiatku." Ježišovu obetu neopakuje – veď to sa ani nedá. Ale Duch Svätý spôsobuje, že Ježišova obeta je pri slávení svätej omše stále prítomná, jej ovocie – odstránenie hriechov a nový život – je k dispozícii nám všetkým, ktorí sa na slávení Ježišovej pamiatky s vierou zúčastňujeme.

Keď čítam List Hebrejom (aj dnešný úryvok z neho), v mojom srdci sa objavuje vďačnosť za kňazstvo Ježiša Krista. Za to, že nám sviatosťou kňazstva zabezpečil, že jeho obeta je užitočná všetkým ľuďom – aj v našich časoch. Veď bez kňazov by sme sa možno len tak schádzali a nostalgicky spomínali na to, že vykúpenie/odpustenie hriechov/vyslobodenie z otroctva diabla/uzdravenie sa už síce uskutočnilo, ale jeho ovocie bolo k dispozícii len ľuďom, ktorí žili blízko pri Ježišovi. No Boh vymyslel úžasný spôsob, ako byť s nami, ako nám dať dar nového života aj dnes.

Preto keď sa zhromažďujeme na svätú omšu, mala by nás prenikať vďačnosť. Lebo stretávame sa so živým Bohom, ktorý nesmierne túži, aby sme prišli k nemu. Až tak, že nám maximálne vychádza v ústrety a žije s nami pod spôsobom chleba a vína. Vďačnosť. Vieš, ako sa po grécky povie ďakujem? Ευχαριστώ – eucharistó. Keď prichádzaš na svätú omšu, prichádzaš v prvom rade ďakovať – sláviť vďakyvzdanie, Eucharistiu. Iste, prinášaš si so sebou všetko, čím práve žiješ, čo ťa trápi a bolí, ale to všetko musí ísť do úzadia, lebo prichádzaš ďakovať. Len v takomto nastavení vnútra môžeš plne prežiť slávenie a prijímanie každej sviatosti.

Prosím ťa, keď pôjdeš najbližšie na slávnosť vďakyvzdania Bohu, nedovoľ, aby v tvojom vnútri vládli myšlienky ustarostenosti, bolesti, trápení. Postav nad ne vďačnosť za Ježišovu obetu, prijmi jej ovocie a s dôverou Ježišovi zver svoje starosti, lebo on je Pánom tvojho života. Nemusíš sa báť... S takto nastaveným srdcom budeš Kristovou ľúbeznou vôňou a ľudia okolo teba to uvidia, pocítia a zachutí im byť takými ako ty – Kristovými. Aká jednoduchá evanjelizácia!

Na stiahnutie

18. 11. 2018.doc

Návrat späť