SK | DE | EN
mapa stránok | RSS

Facebook RSS Google+ Twitter YouTube

veriacim umožniť hlbšie prežívanie Jubilejného roku. Objavil som v jednej z nich text, o ktorý by som sa rád s vami podelil. Jeho autorkou je svätá Terézia z Lisieux.

„Povedzme, že syn schopného lekára sa na ceste potkne o kameň a spadne tak, že si pri páde zlomí nohu. Otec ihneď príde k nemu, s láskou ho zdvihne, ošetrí mu rany, využije pritom všetky svoje lekárske schopnosti, takže syn sa čoskoro celkom uzdraví a prejaví mu svoju vďačnosť. Toto dieťa má bezpochyby dobrý dôvod, aby milovalo svojho otca! Ale môžeme vyjsť aj z iného predpokladu. Pretože otec vedel, že na ceste, kadiaľ pôjde jeho syn, je kameň, predbehol ho a kameň odstránil tak, aby ho nikto nevidel. Syn, predmet jeho prezieravej lásky, nevie, pred akým nešťastím ho otec zachránil, a preto mu istotne neprejaví svoju vďaku a bude ho milovať menej, ako keby ho bol uzdravil... Ale ak sa neskôr dozvie, akému nebezpečenstvu unikol, nebude ho milovať väčšmi?"

V príručke Svätci v milosrdenstve je k tomu napísané: „Možnosti nie sú len dve, ale tri: sú tu tí, ktorí milujú málo, lebo sú presvedčení, že im bolo málo odpustené; potom sú tu tí, ktorí veľmi milujú, lebo vedia, že im bolo veľa odpustené; a potom sú tu tí, ktorí milujú až do zbláznenia, pretože vedia, že im bolo všetko odpustené už vopred – vedia, že nezhrešili len vďaka milosti! Títo poslední rozumejú Božiemu milosrdenstvu nekonečne viac než tí, ktorí ho zakúsili po tom, čo padli."

Taký je náš Otec. Kniha Exodus ho dnes predstavuje ako nesmierne starostlivého: „Videl som, počul som, poznám jeho bolesť, zostúpil som, aby som vyslobodil, vyviedol..." Otec, ktorý odstraňuje kamene na našej ceste, len aby sme si neublížili. A ak napriek tomu zakopneme, hneď je pripravený liečiť, uzdraviť, odpustiť...

Určite patríme medzi tých, ktorým Boh odstraňuje mnohé kamene spod nôh. Nie, neodlišujeme sa tým od iných – lebo Boh miluje každého človeka a prejavuje mu svoje milosrdenstvo „vopred". Ale zároveň patríme medzi tých, ktorým Boh už veľmi veľa odpustil a stále odpúšťa a bude odpúšťať, pokiaľ len o to budeme stáť.

Nech nás tento týždeň napĺňa vďačnosť za takú nesmiernu Božiu starostlivosť a lásku. Prejavme ju aj tým, že o Božom milosrdenstve porozprávame niekomu, na kom nám veľmi záleží, s kým by sme chceli byť raz v nebi. Môžeme na to využiť aj podobenstvo o vinohradníkovi z dnešného evanjelia, ktoré je obrazom Božej trpezlivosti s hriechom človeka, s tým, že neprináša úrodu. „Okopem ho a pohnojím." Možno je to naša úloha vo vzťahu k danému človeku...

Využime na to aj podujatie 24 hodín pre Pána, ktoré sa bude v celej Cirkvi konať 4. a 5. marca. Venujme v tom čase nejaký čas výhradne Bohu. A po stretnutí s ním aj konkrétnemu človeku.