Takto hovorí o tom sám Boh ústami proroka: „Povrazmi láskavosti som ich priťahoval, lanami lásky" (Oz 11, 4a). A presne to možno povedať o čítaniach predošlej i tejto nedele. Hovoria o tom, ako veľmi nám Boh vychádza v ústrety. Dáva dúhu do oblakov, ušetrí milovaného Abrahámovho syna, skrze Ježiša ohlasuje, že sa priblížilo Božie kráľovstvo, hovorí nám, že je to jeho milovaný Syn, ktorého však neušetril, ale s ním nám zároveň daroval všetko.
Trochu si to rozmeňme na drobné. Najprv drobný detail v čítaní z Knihy Genezis: „Vezmi svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď ... a obetuj ho tam ako zápalnú obetu" (22, 2). Izák je milovaný syn. Jediný. Abrahám je zas otec, a predsa je ochotný poslúchnuť a vzdať sa milovaného syna. Boh však jeho syna ušetrí.
V evanjeliu si počul Božie slová: „Toto je môj milovaný Syn..." (Mk 9, 7). Ježiš je tiež milovaný Syn. Tiež jediný. A Boh je tiež Otec. Svätý Pavol však v Liste Rimanom konštatuje: „Keď on vlastného Syna neušetril..." (8, 32). Rozumieš? Boh dal prednosť otrokovi pred vlastným Synom, aby tak skrze Syna zachránil otroka. Teba. Lebo hriechom sa každý človek – aj ty a ja – stal otrokom.
Boh robí všetko preto, aby nám odhalil svoju lásku a tým nás pohol k pokániu, k zmene života a plnému nasadeniu pre nebeské kráľovstvo. Boh nechce, aby si ostal ustráchaným otrokom, ktorý sa každú chvíľu obzerá, či nedostane bitku za svoju nie dokonale odvedenú robotu. Boh chce mať z teba milovaného syna, dcéru, chce vidieť, ako sa tešíš zo života s ním. Odoláš takémuto náporu Božej lásky, Božej vášne voči tebe?
Prosím, nebráň sa! „Kráčaj pred tvárou Pána v krajine žijúcich!" (porov. Ž 116, 9). Kde začať? V spovednici. Zakús, ako ťa Boh zahŕňa milosrdenstvom a ako obnovuje tvoje srdce. To nie sú zbožné reči. To je realita, ak zoberieš svoju vieru vážne, keď ju budeš vnímať ako vzťah lásky milovaného syna / milovanej dcéry k Otcovi, nie ako povinnosť otroka...