Zamyslenie na 13. nedeľu v Cezročnom období: Zmýšľanie

„Nik nemôže povedať: ‚Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom" (1 Kor 12, 3b).

Som mŕtvy hriechu a žijem Bohu v Ježišovi Kristovi. Paráda! To je skvelý fakt, výborná správa pre každého, kto žije s Ježišom. Hriech nemá nado mnou moc. Pre hriech, teda pre diabla som beznádejný prípad, lebo žijem pre Boha. Hriech to so mnou vzdal, lebo zistil, že nemá šancu v mojom živote.

Zmýšľaš tak, ako som to teraz napísal?

Ešte viac sa mi táto myšlienka páči v českom preklade: „Tak i vy se považujte za mrtvé hříchu, ale za žijící Bohu, když jste spojeni s Kristem Ježíše" (Rim 6, 11). Spojenie s Ježišom je jediná podmienka toho, aby zlo nemalo nado mnou moc. Preto je to aj jediná vec, o ktorú sa oplatí naozaj naplno usilovať. Áno, starám sa o záhradu, chodím do práce, venujem sa rodine, sledujem politiku – ale to všetko preto a len preto, aby sa utužovalo moje spojenie s Ježišom.

Čítal som pred pár dňami v jednej knihe myšlienku, že skutočným a jediným cieľom celého kresťanstva je zjednotenie s Bohom. Pavol to vyjadruje inými slovami, ale hovorí to isté. Priam prikazuje, aby sme o sebe zmýšľali ako o tých, ktorí sú spojení, zjednotení s Bohom.

Zmýšľaš takto o sebe?

Som hriešnik. (Túto vetu som odpísal od pápeža Františka.) Ale som hriešnik, na ktorého sa Boh milosrdne pozrel a povolal ho byť s ním. Pápež František pri takomto opise povolania mýtnika Matúša použil výraz, ktorý sa dá trochu krkolomne preložiť asi takto: „Ježiš sa na neho omilosrdniac pozrel a povolal ho." Presne to sa stalo mne, tebe, miliónom iných, ktorí sme boli pokrstení a vstúpili sme do spoločenstva s Ježišom. Potom však prišli „farizeji a zákoníci" a začali tvrdiť, že dôležitejšie sú pravdy viery, sviatosti, prikázania. Áno, sú dôležité. Ale musíme vedieť, že oveľa dôležitejšie je spoznávať Milovaného (pravdy viery), s Milovaným sa zjednocovať (sviatosti) a s Milovaným kráčať po ceste spásy (prikázania). Čiže všetci tí, ktorých som označil ako „farizeji a zákoníci", mali pravdu, robili dobrú vec, len zabudli zdôrazniť, že to všetko je pre Milovaného, s ním a v ňom. Znížili latku.

Potrebujeme neustále meniť zmýšľanie. Ísť na hlbinu (či do výšok, zdvihnúť latku?). Uvediem to na príkladoch. Prestaň sa oddnes modliť. Začni sa rozprávať s Bohom. Prestaň chodiť do kostola. Začni chodiť na stretnutia s Milovaným. Nespovedaj sa: „Ráno a večer som sa nemodlil pravidelne." Vyznaj svoj hriech takto: „Ráno i večer som niekedy svojím postojom Bohu hovoril, aby mi dal pokoj a do môjho života sa nestaral, že to zvládnem sám." Nech by som uviedol akýkoľvek príklad, videl by si, že ide o zmenu srdca, vnútorného postoja. O vzťah s Milovaným.

Ak takto zmeníš zmýšľanie, budeš mŕtvy hriechu a budeš žiť Bohu. To vôbec neznamená, že už nezhrešíš. Ale že neostaneš v hriechu, lebo najvyššou prioritou bude pre teba ustavičné spojenie s Bohom.

Skvelá zmena zmýšľania, však?

Na stiahnutie

28. 6. 2020.doc

Návrat späť