Všetko zadarmo! A pokánie? (Štvrtá pôstna nedeľa)

Listy Božím domácim (pozri Mt 10, 24)

Celé dejiny ľudstva dokazujú, že naša záchrana z moci zla, z moci zlého sa udiala len a len z milosti. Dnešné texty, čítané pri slávení liturgie, to v podstate sumarizujú.

Najprv Izraeliti – vlastnou vinou sa dostali do babylonského zajatia. Konštatovanie z Druhej knihy kroník je hrozné. Hovorí, že hrôzu zajatia spôsobili „kňazské kniežatá", teda najvyšší duchovní predstavitelia národa. Svojím spôsobom života, svojím zmýšľaním zviedli aj ľud a už nebolo záchrany. A predsa Boh po sedemdesiatich rokoch povolal úplne nečakaného záchrancu – perzského kráľa Kýra.

Pavol v Liste Efezanom hovorí, že všetci sme boli pre hriechy mŕtvi. Domysli tento výrok do dôsledkov. Vnímaš, že nebolo nijakej nádeje, nijakej možnosti dostať sa z moci zla, ktoré spôsobilo, že sme boli mŕtvi? A predsa: „Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom" (Ef 2, 4 – 5).

Ježiš v Jánovom evanjeliu rovnako ohlasuje ničím nezaslúženú Božiu lásku, ktorou nás zahrnul v Ježišovi Kristovi, aby sme mali večný život.

Dve veci sa jasne objavujú v týchto textoch – bezvýchodiskovosť našej situácie a Božia milosť. Smrť a život. Tma a svetlo. Boh nás nenechal v moci zlého, ale ho odzbrojil a vrátil nám dôstojnosť a slávu Božích detí.

Nemôžem povedať, že Boh nič za to nechce. Chce – chce našu lásku. A tá sa prejavuje novým životom, keď už neotročíme hriechu (pozri Rim 6, 6), ale žijeme ako Božie deti.

Toľko dnešné ohlasovanie radostnej zvesti o vykúpení. Teraz tá ťažšia časť.

Pokánie. Zabúdame naň. Jeden príklad: vytrvalo sa modlíme za ukončenie pandémie. Je to veľmi dobrá vec. Ale veľmi, veľmi mi pri takmer každej modlitbe – ktorú počujem v médiách či niekde čítam – chýba vyznávanie našich hriechov a ľútosť nad nimi. Umelé potraty, rozvody, domáce násilie, zneužívanie detí, sváry, zvady, nepriateľstvá, hnevy, zločiny korupcie, pohoršenie maličkých... „Ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne" (Lk 13, 5). Kto prosí Boha o zmilovanie, keď niekto v médiách vyhlasuje hroznú lož, že umelý potrat je základné ľudské právo? Kto plače a narieka ako Židia pri Múre nárekov nad zlom, ktoré sa deje?

Bez pokánia sa nepohneme. A pod pokáním nemyslím len pôst a dobročinnosť, ale radikálnu zmenu zmýšľania – metanoiu. Odvrhnúť a zanechať zlo v akejkoľvek podobe. Ak chceme len koniec pandémie, ktorá nám mnohým môže ukončiť telesný život, ale nechceme zanechať zlo, ktoré nám ničí dušu, obdarovanú Božím životom, tak zmýšľame nesprávne a spôsobujeme nesmiernu bolesť nášmu Otcovi.

Akého zla sa zriekneš po prečítaní tohto textu? Ktorý hriech (nemusí byť tvoj, ale hriech našej spoločnosti) budeš Pánovi vyznávať a s ľútosťou oplakávať?

„Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba, nech mi odumrie pravica. Nech sa mi prilepí jazyk na podnebie, keby som nepamätal na teba, keby som Jeruzalem nepovýšil za vrchol svojej radosti" (Ž 137, 5 – 6).

Na stiahnutie

14. 3. 2021 2 verzia.doc

Návrat späť