Listy Božím domácim (pozri Mt 10, 24)
Vládca. Zvrchovaný vládca.
Možno si pod
týmito slovami predstavíme totalitných vodcov či absolutistických panovníkov
18. a 19. storočia. No tí nie sú vhodným príkladom, ak chceme hovoriť
o Vládcovi, ktorým je Boh. Každý pozemský vládca je totiž v pokušení
svoju moc zneužiť a využiť. No nie tak Boh.
V Knihe
Jób Boh oznamuje svoju vládu – určil moru hranice a zakázal mu ísť
ďalej. Ktorý pozemský panovník by to dokázal? Len tak, slovom?
V 107.
žalme počujeme o výpravách ľudí na veľké moria. Keď sa dostali do súženia
a úzkostí, „volali k Pánovi a on ich vyslobodil" (v. 28). Kto
rozumný by v takej chvíli volal k svojmu prezidentovi či veliteľovi
armády? Nik. V situáciách najväčšieho ohrozenia života voláme najprv
k Tomu, ktorý má moc vyslobodiť nás. Aj keď na to často použije iných
ľudí.
A Ježiš
v evanjeliu? „...pohrozil vetru a povedal moru: ‚Mlč, utíš sa!‘
Vietor prestal a nastalo veľké ticho" (Mk 4, 39). Vládca
v celej svojej moci...
Čo ma však
udivuje ešte viac ako samotná moc nášho Vládcu (ako dobre, že sme na jeho
strane, lebo Boh je hrozný protivník), je niečo iné. Boh je prítomný.
Keď na neho volám, nemusím používať telefón (hoci Boh má telefónne číslo – Jer
33, 3), nemusím čakať, kým prekoná nejakú vzdialenosť, ktorá nás oddeľuje, či
čakať, kým prídem na rad medzi ostatnými prosebníkmi. Nie, Boh je tu pre mňa.
Rovnako pre teba.
Volať
k Bohu môžeme vždy, v každej situácii, v každom čase.
A s dôverou, že nás vypočuje, lebo je zvrchovaný Vládca. Skús sa na
túto tému pomodliť 40. žalm. Alebo ten dnešný, 107. Štyrikrát sa v ňom
opakuje verš, ktorý som uviedol vyššie: „V súžení volali k Pánovi
a on ich vyslobodil z úzkostí" (v. 6, 13, 19, 28). Boli to ľudia
viery.
Nacvičuj si
takéto volanie v drobných udalostiach všedného dňa. Keď potom príde úzkosť
či súženie, tvoje volanie bude automatické, lebo budeš mať skúsenosť, že tvoj
Boh je Vládca a je vždy prítomný. Pri tebe.