27. 12. 2024
Domov   >   Ostatné   >   Zamyslenia

Spolu! (Nedeľa Svätej rodiny)

Spoločenstvo, spoluúčasť, misia a pútnici nádeje - Spolu! (Nedeľa Svätej rodiny)

Raz za 25 rokov máme riadny jubilejný rok. Ten aktuálny sa formálne práve začal. Svätý Otec otvoril Svätú bránu na Bazilike svätého Petra (a mimoriadnu Svätú bránu v rímskej väznici Rebibbia), biskupi po celom svete dnes otvárajú jubilejné kostoly vo svojich diecézach. Všetko je pripravené na to, aby sme mohli začať dennodenne získavať plnomocné odpustky – tento jubilejný rok dokonca v takej miere, že ich môžeme za presne určených podmienok získať dvakrát denne (prvé pre seba a druhé pre zosnulých).

Hrozí nám však nebezpečenstvo, že sa vrhneme na odpustky, no unikne nám podstata tohto výnimočného roku. Lebo zmyslom tejto vzácnej a doslova výnimočnej udalosti je niečo iné – pozrieť sa na svoj životný štýl, odstrániť z neho všetko, čo je už len prázdnym gestom, napraviť zlé veci, ktoré sme za štvrťstoročie možno porobili (hoci niekedy v dobrej viere, že je to správne, ale pri spätnom pohľade či z reakcie dotknutých ľudí už vieme, že to bolo nesprávne), a učiť sa viac žiť spolu. Jubilejný rok je cestou. Navonok to vyjadrujeme putovaním, no vo vnútri zmenou pohľadu, zmýšľania, konania.

Jubilejný rok je tiež časom liečenia chorôb Cirkvi, ktoré viedli pápeža Františka k zvolaniu synody o synodalite. Individualizmus – usilujeme sa len o svoju svätosť. Indiferentizmus – prajeme ľuďom „zdravíčko, šťastíčko", ale o ich večný život sa nestaráme. Imobilizmus – sme spokojní s tým, čo je, zmeny a nič nové, hoci žiadané aj samým pápežom, nechceme.

Ako liek nám dnes môže poslúžiť pohľad na Svätú rodinu. Evanjelium opisuje asi ich prvé spoločné putovanie do Jeruzalema. Spoločné! V dave možno milióna pútnikov sa Ježiš stratí. Bolesť! Nájdu ho v chráme. Úľava a spoločná cesta domov!

Išli k Bohu, no stratili tam syna. Aj my môžeme stratiť Ježiša – napríklad vtedy, ak sa niečo pre nás stane len zvykom. (Kedysi som napísal, že svätá omša sa pre niektorých stala len technickým prostriedkom na to, aby mohli prijať Ježiša v Eucharistii. Ale že celá svätá omša je stretnutím sa s milujúcim Bohom, jeho oslavou a naším posvätením, na to nemyslia.)

Našli Syna. Chodiť tri dni po Jeruzaleme muselo byť únavné a vyčerpávajúce. No Jozef a Mária to nevzdali. Aj naše putovanie jubilejným rokom môže byť také. No Ježiš sa nám dá nájsť, ak vytrváme, ak sa neuspokojíme s pár akciami, na ktoré pôjdeme, ale ak ho budeme hľadať každý deň v našom bežnom prostredí.

Išli spolu domov. Tá púť veľa v živote tejto rodiny zmenila a zrejme ich aj veľmi zblížila. Tak si myslím, hoci to Písmo priamo nespomína. To isté sa môže stať nám, ak budeme vždy putovať s niekým – ponajprv s členmi vlastnej rodiny, s členmi spoločenstva, do ktorého patríme, no možno aj s „náhodnými" spolupútnikmi... či s takými, ktorých nám Boh vloží do srdca a my ich na putovanie pozveme...

Putovať jubilejným rokom znamená ísť s niekým, spolu.

Na stiahnutie

29. 12. 2024.doc

Návrat späť