Cesta radosti - Sme vyvolení! (33. nedeľa v Cezročnom období)
Teším
sa do neba. Teším sa, že Ježiš zhromaždí svojich vyvolených k sebe. Veľmi
dúfam, že budem medzi nimi. A nie sám, ale očakávam a modlím sa, aby
tam boli všetci, ktorých si nosím v srdci. Teším sa na chvíľu, keď uvidím
múdrych skvieť sa ako jas oblohy a tých, čo mnohých priviedli
k spravodlivosti, uvidím skvieť sa ako hviezdy (pozri Dan 12, 3).
Budem sa tak skvieť aj ja? Chcel by som... Mám veľké ciele. A malé sily.
Ale Božia milosť aj vo mne dokáže robiť veľké veci. Verím, dúfam.
Niekedy
si predstavujem, že keď prídem k nebeskej bráne, tak už tam budú zástupy
ľudí, ktorí budú Bohu hovoriť: „Otče, prijmi ho do nebeskej slávy, lebo tento
človek ‚mi dal jesť, dal mi piť, navštívil ma,‘ nasýtil mi dušu, pomohol mi
spoznať a milovať Ježiša..." Dúfam, že medzi nimi budú aj všetci tí, ktorí
čítajú tieto zamyslenia.
Kým ten
čas príde, že sa to stane, chcem Bohu, Cirkvi žiť oddane. Ako to povedala
kedysi jedna rehoľná sestra: „Chcem žiť až do smrti."