Vo štvrtok som sa dostal znova do nemocnice. Už bol večer, keď sa vo dverách izby objavil nemocničný kaplán a ponúkol možnosť prijať sviatosti. S radosťou som prijal Ježiša v Eucharistii. No keď som potom posielal sms manželke, vôbec som sa o tom nezmienil. Až pri čítaní textu tejto nedele z Jánovho listu som si uvedomil, že aj to je spôsob, akým nás svet premáha. Infúzie, odbery, teploty mi prekryli najdôležitejšiu udalosť dňa.
Ale my sme povolaní premáhať svet! Dokonca sme k tomu plne vyzbrojení, lebo sme sa narodili z Boha a žijeme v jeho moci.
Neviem, ako dlho budem v opatere našich zdravotníkov, ale využijem tento čas na to, aby som spoznával takéto drobné úskoky sveta a nikdy nezabudol na Ježiša a jeho lásku ku mne.