SK | DE | EN
mapa stránok | RSS

Facebook RSS Google+ Twitter YouTube

Možno ste si všimli, že už tretiu nedeľu za sebou nečítame pri svätej omši Evanjelium podľa Marka, ale Evanjelium podľa Jána, konkrétne 6. kapitolu – reč o eucharistickom chlebe v synagóge v Kafarnaume. Markovo evanjelium je krátke, preto sa pri tvorbe lekcionárov na nedeľný cyklus jeho tvorcovia rozhodli vložiť na päť nedieľ Jánove texty. Prečo si vybrali práve tému Eucharistie?

Lebo je mimoriadne dôležitá. Láska aj úcta k Eucharistii – k prítomnosti samotného Boha Ježiša Krista medzi nami patrí k najdôležitejším prvkom nášho katolíckeho života. A, samozrejme, jej prijímanie. Preto je dôležité dať tejto téme päť nedieľ za sebou, aby sme svoju vieru v Eucharistiu obnovili a s novou vrúcnosťou pestovali svoj úprimný vzťah s Milovaným. Aj to bol dôvod, prečo napríklad biskupi v USA pri zistení, že viera v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii upadá, sa rozhodli usporiadať národný Eucharistický kongres, ktorý pred pár týždňami vyvrcholil po niekoľkomesačnej púti s Eucharistiou po mnohých trasách celých Spojených štátov amerických.

Mne zatiaľ pri čítaní všetkých textov týchto nedieľ neustále prichádza na um téma Boh sa stará. Začali sme vykopávať zemiaky – tak po starom, motykou, každý deň košík, dva. Je to čas na uvažovanie o tom, ako sa Boh stará o náš telesný pokrm. Toho roku nám daroval dobrú úrodu. Minulého roku bola horšia, ale Boh sa staral o to, aby sa niekde urodilo obilie, ryža a aby sa dostali do obchodu a nezahynuli sme hladom. Pri tomto poznaní som sadol k počítaču a poslal nejaký peniaz na účet Maryʼ Meals, hnutia, ktoré sýti milióny detí po celom svete. Podeliť sa... Možno sa nájde aj niekto, s kým sa budeme deliť o zemiaky.

Úroda na poli je však zároveň znakom, ako sa Boh stará tiež o pokrm pre večný život. Dostal som ho pri krste a potrebujem ho živiť – Chlebom života. Keď Eliáš dostal obyčajný chlieb a vodu, dokázal kráčať štyridsať dní a nocí. Keď ja prijímam Ježiša v Oltárnej sviatosti, dostávam silu ísť v temnotách tohto sveta až do smrti k večnosti, domov, k Otcovi. Keby som nebol hriešnik, tak by mi malo stačiť jedno prijímanie na celý život. Ale som hriešnik a potrebujem tento božský pokrm často, veľmi často. Aký som bol šťastný, keď mi počas onkologickej liečby priateľ akolyta nosil Pána Ježiša osem mesiacov každú nedeľu domov... 

Keď ideme okolo kostola, vojdime doň aspoň na pár sekúnd pokloniť sa Ježišovi a vyznať mu svoju lásku. Keď ráno vstávame či večer sa ukladáme k odpočinku, pozdravme Ježiša prítomného v najbližšom svätostánku. Keď sme na svätej omši, vždy robme všetko pre to, aby sme mohli prijať aj nebeský pokrm. Často pozdravujme Ježiša, ktorý žije v nás.