Rozmýšľal som nad tým, prečo bolo
na dnešnú nedeľu vybrané evanjelium o cudzoložnej žene. Vo svojom
obmedzenom myslení, som zatiaľ našiel len jednu odpoveď – Boh nás chce naučiť,
ako on pristupuje k ľuďom. K hriešnikom. To jest ku mne i ku
tebe. Niežeby robil niečo ináč predtým, ale robí všetko nové (pozri Iz
43, 19), aby zmenil naše zmýšľanie.
Toto
nie je evanjelium (v kontexte Pôstneho obdobia) o cudzoložnej žene. Ani o zákonníkoch
a farizejoch a ich chápaní Zákona. Je o milosrdenstve. Ježiš nás
chce naučiť, že pre každého (!!!) je tento život k dispozícii ako čas
záchrany a nadobudnutia večného života.
A pre
nás, čo sme už Božie milosrdenstvo zakúsili a denne ho prežívame, ktorí
vnímame, že Pán nás priviedol k sebe ako sionských zajatcov (Ž 126),
je to evanjelium, ktoré nás má inšpirovať a pobádať, aby sme išli
k strateným ľuďom a pozývali ich k Ježišovi. Nech sa nik
nestratí!
Prečo
toľko kresťanov mlčí? Prečo neplačú nad z(á)hubou suseda či kolegu? Lebo
nepokladajú všetko okolo seba za odpadky v porovnaní s poznaním
Ježiša Krista, nášho Pána (pozri Flp 3, 8 – 9). Ak sme spokojní
s tým, že sme boli na spovedi, ale neplačeme (aspoň vnútorne) nad tým, že
niekto z rodiny, sused, kolega nebol, máme ešte ďaleko ku novosti
evanjelia – k láske ku každému, kto je ďaleko od Boha.